V roku 2006 bol pri stavbe priemyselného parku v popradskej mestskej časti Matejovce nariadený archeologický výskum. V hĺbke 250-300 cm narazil bager na drevené trámy. Obsluha stroja si najskôr myslela, že sa jedná o bunker z druhej svetovej vojny a bager začal konštrukciu rozoberať. Časť stropu bola nadvihnutá, ďalej sa však nepokračovalo a o náleze bol informovaný archeológ Podtatranského múzea v Poprade, prizvaní boli aj ďalší odborníci z Archeologického ústavu SAV.
Výskum trval štyri mesiace. Pri výskume bolo zistené, že hrobka už bola v minulosti vykradnutá. Paradoxne, práve vďaka narušeniu lokality vykrádačmi, sa do komory dostala spodná voda a zakonzervovala tak unikátne nálezy.
Pochovaného z Popradu-Matejoviec začali nazývať „Tutanchamónom“, narážajúc tak na mimoriadne bohatstvo spočívajúce v hrobke faraóna. Mŕtvy, z ktorého sa zachovalo iba niekoľko článkov prstov, stavcov a rebier bol zrejme oblečený v honosnom rúchu s prelamovanými koncami a lemami, koženými pásikmi a remienkami, bohato vyšívanom zlatými niťami. Obutý bol v kožených topánkach, z ktorých sa zachoval len jeden kus. Položený bol na koberci a na pohovke, pravdepodobne drevenej. Z drobných nálezov sa zachovalo len strieborné šidlo s drevenou rúčkou zdobené zlatou fóliou a bronzový hrot šípu zasunutý v stene hrobky. Jedinečným nálezom boli sklené hracie žetóny a vyrezávaná ozdobná hracia doštička zo spoločenskej hry, ktorú vykrádači zrejme nepovažovali za zaujímavú a nechali ju pohodenú na podlahe. Z ďalších nálezov možno spomenúť hlinené nádoby, bronzové vedro, prútený košík a zvyšok posmrtnej potravy. Najväčšiu radosť však archeológom spôsobil nález prívesku zhotoveného zo zlatej mince rímskeho cisára Valensa z roku 375, ktorý asi vypadol pri vynášaní koristi a zapadol v medzere medzi komorami. Pomohol tak spresniť vznik hrobky do obdobia po poslednej tretine 4. storočia. Najpôsobivejšími časťami súboru objavených pamiatok z objektu sú časti dreveného nábytku. Vyníma sa medzi nimi okrúhly stolík z topoľa, stolček a časť pohovky. Strieborné nity a kúsky plechu naznačujú, že nábytok bol potiahnutý nejakou látkou. Celý nálezový súbor poukazuje na pochovanie nejakej výnimočnej osoby, ktorej po smrti preukázali príslušníci jeho družiny mimoriadnu poctu.
Vďaka asi osemdesiatim dochovaným kostiam antropológ určil, že sa jednalo o 20 - 25 ročného muža s predpokladanou výškou 172 cm. Slovania počas mnohých stáročí ani len netušili, že neďaleko ich osád spočíva telo významného náčelníka, ktorý tu kedysi žil so svojou družinou a po neznámych udalostiach v relatívne mladom veku aj zahynul a bol tu pochovaný. Každopádne však tento objav zviditeľnil našu krajinu a tatranský kraj ďaleko za hranicami a aj keď sa jedná o germánskeho veľmoža, Slovensko už navždy zostane zapísané ako miesto jeho znovuobjavenia.