Fiľakovský park
Dejiny parku siahajú do obdobia, keď sa na území dnešného mestského parku vytvoril nížinný lužný les. Mokré, občas zaplavované prostredie tohoto lesa na rovine potoka Belina, bolo v ostrom kontraste s bralnatým tufovým valom a suchomilnou vegetáciou blízkeho hradného vrchu.
Vznikol pôvodne z tureckých záhrad, bol kedysi oplotený a voľne v ňom pobehovali jelene, srnčia zver a v jazierku plávali labute. Začiatkom 19. storočia dal gróf Berchtold postaviť pod hradom svoj kaštieľ. Od polovice 19. storočia až do 2. svetovej vojny kaštieľ patril najväčším vaľkostatkárom Fiľakova (Stephani a Herold), ktorí spoznali, že svoje pozemky za kaštieľom môžu najlepšie zúžitkovať ako reprezentačný park. Rozloha parku je 8,2 ha a obsahuje 16 taxónov drevín (z toho 1 ihličnatý). Taxón je skupina konkrétnych žijúcich alebo vymretých organizmov, ktoré majú niečo spoločné, napr. príbuznosť, a tým sa líšia od ostatných taxónov.. Tieto dreviny si nevyžiadali takmer žiadne náklady, pretože v duchu anglického krajinárstva vhodným spôsobom využili pôvodný porast. Cestičky, mostíky prispôsobili prírodným podmienkam, kvetinové záhony vytvárali iba v bezprostrednom okolí kaštieľa, neskôr vysadili aj niekoľko nepôvodných a cudzokrajných drevín. Takto v druhej polovici 19. storočia vznikla prírodne krajinárska záhrada či park. Kaštieľ a park je zachytený na mape mesta z roku 1860.
Smerom od mokrej lúky na juhu parku prichádzal potôčik, na ktorom bolo vytvorené prietočné jazierko pri záhradníctve. Po 2.svetovej vojne v polovici 50. rokoch – medzi atrakcie parku patril zoologický kútik (údajne zriadený ako prvý na Slovensku), ktorý sa nachádza na ľavej strane potôčika vytekajúceho z jazierka smerom na vchod od autobusovej stanice. V 70-tych a 80-tych rokoch pokračovali v úpravách parku podľa predstáv a potrieb socialistickej spoločnosti. Park bol rekonštruovaný v roku 2011 z európskeho fondu regionálneho rozvoja poskytnutím príspevku vo výške 1 208 871,35 EUR... Ako bola táto čiastka náležite využitá - či zneužitá, to už nechám na Vás.
V parku rastie množstvo krásnych a zaujímavých stromov, z ktorých niektoré patria medzi skutočne vzácne druhy. K nim patria napr. platan javorolistý, gingko biloba, sofora japonská, pajazmín.
Táto cache Vás zavedie práve popri platanoch.
Platan javorolistý
Je mohutný opadavý strom s košatou, guľovitou korunou a ozdobnou, odlupujúcou sa kôrou. Odlupovaním táto hladká kôra vytvára na kmeni a hrubých konárov typickú fľakatú kresbu. Platan má veľké listy žiarivozelenej farby s ostrými zárezmi. Na jeseň visia na výhonkoch guľovité súplodia. Jeden z najväčších a najkrajších u nás rastúcich stromov. Je veľmi vhodný do veľkých záhrad a parkov alebo na výsadbu stromoradí. Netrpí chorobami a dožíva sa veku až 600 rokov. Dorastá výšky 30m a šírky 18-25m. Obvod jeho kmeňa môže dosiahnuť aj niekoľko metrov.
Kvety sú jednopohlavné usporiadané do hustých hlávok, samčie a samičie sú oddelené v rôznych hlávkach. Samičie hlávky sú jednotlivé, po dvoch, zriedka po troch. Plodom je nažka (alebo oriešok), ktorá má 2 až 3 cm v priemere. Na obvode nažky sú chĺpky, pomocou ktorých sa nažka šíri vo vetre. Nažky sú asi 5 až 12 mm dlhé, ich vrchol je rozšírený do kužeľa. Platan javorolistý začína plodiť nepravidelne vo veku okolo 20 rokov.
K samotnej cache:
Pri odlove poprosím o obozretnosť a nenápadnosť, keďže sa v parku potulujú muglovia. A nezabudnite si vziať nejaké to písatko so sebou.