Ruská Nová Ves
Najstarším jednoznačným dôkazom o usadených valachoch Šarišskej stolici je z roku 1402. Vtedy zemania z Kokošoviec protestovali proti Šóšovcom, ktorí údajne usadili valachov v chotári Kokošoviec, pričom zaiste črieda oviec valachov nepochybne z Ruskej Novej Vsi spásla obilné porasty v chotári Kokošoviec.
Územný majetok obce patril od konca 13. storočia šľachticom Šóšovcom, no sídlisko na ňom vtedy ešte nebolo. Obec vznikla ako filiálka dediny Soľ (dnešný Solivar). Prvé správy o obyvateľoch dediny sú z roku 1402 a 1419. Dozvedáme sa, že časť z nich boli valasi. Pôvodný názov Nová Ves výstižne vyjadril to, že bola mladšia ako susedné dediny. V roku 1419 kráľ Žigmund nariadil zástupcom šarišskej stolice vyšetriť akési priestupky poddaných v tejto dedine, z ktorej vyplývalo, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1419. V písomnostiach zo 14.-15. storočia vyskytuje sa pod troma maďarskými názvami.
Názov Wyfalu bol paralelou slovenského názvu Nová Ves. Alsowyfalu, Felsowyfalu sa vzťahuje na nižšiu a vyššiu časť sídliska v 15. a začiatkom 16. storočia. Názov obce Soos Wyfalu vo význame Šóšovská Nová Ves, teda s priezviskom vlastníka, ju od polovice 16. storočia spoľahlivo odlišuje od pôvodne totožných názvov Pečovskej Novej Vsi, Chminianskej Novej Vsi, Drienovskej Novej Vsi. Pôvodný názov Nová Ves, ktorú zemepáni prekladali do maďarčiny vyjadril skutočnosť, že tunajšie sídlo, resp. dedina bola mladšia ako susedné, západne ležiace dediny v priestore dnešného Solivaru. Nová Ves sa nespomína medzi dedinami Šóšovcov v 13.a 14. storočí , o ktorých je viacero správ. Z toho je možné usúdiť, že vznikla až na prelome 14.a 15. storočia. Vybudovali ju zaiste obyvatelia zo Solivaru aj prisťahovalci, medzi ktorými bolo niekoľko valaských rodín.
Novoveské sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 16 port ( porta ako daňová jednotka predstavovala celú sedliacku usadlosť, na ktorej v 14.a 15.storočí hospodárila jedna, avšak v 16.stor. jedna až štyri sedliacke domácnosti), takže Nová Ves bola stredne veľkou dedinou. Aj okolo roku 1438 v oboch častiach dediny hospodárili sedliaci, na 12 celých usadlostiach, po šiestich v nižnej a vyšnej časti, pričom pozemky pre 8 usadlostí boli opustené. V nižnej časti bol panský rybník. Neskôr väčšina sedliakov schudobnela. Iní stratili všetky užívané pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch 1548, 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 4, 4,5 resp. 4,75 porty, pričom v roku 1567 hospodárilo 12 domácností - jedna na celej, 5 na polovičných a 6 na štvrtinových usadlostiach. V uvedených rokoch bolo 5,12 a 5 želiarskych domácností. V roku 1600 malo 11 obývaných poddanských domov. Napriek schudobneniu sedliakov zostala Nová Ves aj koncom 16. storočia stredne veľkou dedinou. Mala len poddanské obyvateľstvo. V roku 1688 dostala obec mýto. Nová Ves v 15.-16.storočí nepretržite patrila Štósovcom.
Neskôr sa majitelia pomerne často menili a v jednotlivých obdobiach to boli roku 1608 Sóos, 1625 Sztankay, 1638 Sóos, 1661 Galambos, 1683 Kapy, 1726 Lónyay, 1744 Galambos, 1751 Sztankay. V 19.storočí mal majetok v obci erár Dessewffyovci.
Za I. ČSR sa obyvateľstvo žijúce v obci zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ale aj prácou v lesoch a zhotovovaním výrobkov z dreva. V obci v tom čase boli aj remeselníci ako: mlynár, kolesár, kováč a obuvník. Niektorí z obyvateľov pracovali v priemyselných podnikoch v neďalekom Prešove. Počas II. svetovej vojny sa v obci priamo nebojovalo, no aj tu sa Nemci z času na čas zdržiavali a násilne zobrali obyvateľom domáce zvieratá, krmoviny apod. Obec bola od Nemcov oslobodená 19. januára 1945 Sovietskou armádou. Hneď po oslobodení sa v obci vytvára nová politická klíma a nastáva aj zmena vo vedení obce. Z funkcie posledného starostu odstupuje Jozef Palenčár. Vzniká prvý Miestny národný výbor a na jeho čelo bol postavený Juraj Choma ako predseda, ďalšími funkcionármi MNV boli Ján Sabol-zástupca predsedu, Štefan Milenky-tajomník a členovia Michal Miškovský, Jozef Palenčár, Pavol Hirko, Jozef Sabol.
Stránka obce