O obci
Varhaňovce ležia v Košickej kotline pod západnými výbežkami Slanských vrchov, 22 kilometrov od okresného mesta Prešov, v nadmorskej výške okolo 270 m. Obcou preteká Olšavec potok.
V obci je vybudovaný obecný vodovod s vodojemom. Obec je plne plynofikovaná. Miestne plynovody sú navrhované tak, aby boli schopné zabezpečiť dodávku plynu aj pri zvýšenom náraste spotreby než je uvažovaný. Dodávka elektrickej energie pre obec je zabezpečovaná vzdušnými 22 kV prípojkami z rozvodne Prešov. Obec má aj verejné osvetlenie, telefónny rozvod, miestny rozhlas. Obec zabezpečuje vývoz tuhého komunálneho odpadu firmou A.S.A.
Obcou prechádza štátna cesta, ktorá plní funkciu tranzitnej dopravy. Súčasne plní aj funkciu vnútro obecnej dopravy a vytvára hlavnú komunikačnú os obce, na ktorú nadväzujú ostatné komunikácie. Na ňu je napojená miestna komunikácia, ktorá prechádza časťou zastavaného územia obce.
V obci prevláda vidiecke osídlenie. Vidiecke prostredie patrí medzi územie, ktoré si vyžaduje osobitnú ochranu a starostlivosť, preto že doterajší vývoj životných podmienok viedol k degradácii tejto častí sídelnej štruktúry. Obec a obyvateľstvo, ktoré žije na tomto území predstavuje podstatný potenciál duchovného a hmotného bohatstva spoločnosti, ktorý má zmysel práve v tomto prostredí. Obec je prevažne monoštrukturálne orientovaná. Tradičné remeslá sú na ústupe, služby nie sú dostatočne rozvinuté. Rozvoju obce je potrebné venovať pozornosť vzhľadom k jej polohe a osídleniu. Obec má dobré, nie plne využité možnosti pre rozvoj. Jej veľkou šancou je rozvoj malého a stredného podnikania, vidieckej turistiky, agroturistiky, založenej na miestnych špecifikách, kultúrnom a prírodnom dedičstve.
História
Najstaršia správa o tejto dedine je v listine z roku 1393 o vymedzení chotára Brestova, susediaceho s varhaňovským majetkom. Chotár okrem iného pretínal cestu vedúcu do Varhaňoviec. Z obsahu listiny je zrejmé, že Varhaňovce už jestvovali dlhšie pred rokom 1393.
V písomnostiach zo 14. až 16. storočia sa vyskytujú pod názvom Wargon, ktorý zostal maďarským názvom dediny. Pôvodne to bolo osobné meno, resp. prezývka. Ak zmena g na h v slovenskom názve nastlala v 12. storočí, potom maďarský názov s g dosvedčuje, že dedina jestvovala pred 13. storočím. Nemožno však vylúčiť, že názov je odvodený od mena prvého šoltýsa. V tom prípade bola dedina založená usadlíkmi podľa zákupného práva koncom 13. storočia, prípadne v prvej polovici 14. storočia. V 14. až 16. storočí Varhaňovce postupne patrili šľachticom z Ploského, Žehne a v 16. storočí aj Bátoriovcom a Várkoniovcom.
Tunajšie sedliacke domácnosti boli v roku 1427 zdanené daňou kráľovi od 17 port, takže Varhaňovce boli stredne veľkou dedinou. Neskôr sa postupne sedliaci odsťahovali.
V druhej štvrtine 16. storočia sídlisko nejestvovalo. Nové sídlisko založili usadlíci so šoltýsom v polovici 16. storočia. V rokoch 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 2, resp. 1 porty, pričom v roku 1567 hospodárili len štyri domácnosti na polovičných usadlostiach. Pravda, žila tu aj domácnosť šoltýsa a v tých rokoch aj po päť domácností želiarov. V 80. 90. rokoch 16. storočia sa tu usadili nové rodiny, lebo v roku 1600 malo sídlisko 14 obývaných poddanských domov.
Koncom 16. storočia boli Varhaňovce opäť stredne veľkou dedinou. Okrem rodiny šoltýsa tu bývalo len poddanské obyvateľstvo.
Symboly obce
Erb obce Varhaňovce tvorí v zelenom poli štítu skrížené (v kosej a šikmej polohe) biele (strieborné) hrable a kosa so žltými (zlatými) násadami a medzi nimi umiestnený biely (strieborný) kosák so žltou (zlatou) rukoväťou.
Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z roku 1867. Odtlačok typária je uložený v zbierke mestských a obecných pečatí v Krajinskom archíve v Budapešti. Na pečati je vyobrazené toto obecné znamenie: skrížené hrable s kosou (umiestnené koso a šikmo) a medzi nimi vo zvislej polohe kosák. Okolo uvedeného symbolu je kruhopis: SÁROS MEGYE VÁRGONY KÖZSÉG 1867 (Šarišská župa obec Varhaňovce 1867). Vzhľadom na autentickosť tohoto znamenia bolo odporúčané, aby sa obec v súčasnosti vrátila k svojmu pôvodnému symbolu.
Vyfarbenie erbu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému heraldickému pravidlu pre používanie farieb a kovov, ako aj estetickým požiadavkám. V návrhu je použitý španielsky štít, v obecnej a mestskej heraldike najpoužívanejší.
Návrh sa stal platným erbom obce Varhaňovce po jeho odsúhlasení obecným zastupiteľstvom.