Skip to content

Úspešná prehra Mystery Cache

This cache has been archived.

JanciAjaKH: Zatial archiv po tom co sa nam narodila mala keska nie je moc casu ale obnovim ju. Dakujem

More
Hidden : 8/3/2015
Difficulty:
3 out of 5
Terrain:
2 out of 5

Size: Size:   small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Jednoduchá drive-in keš sa samozrejme na uvedených súradniciach nenachádza. Mysterka Vás privedie na pekné miesto neďaleko Liptovskej Lúžnej, z ktorého počas jasných nocí môžete pozorovať hviezdnu oblohu. S priateľkou, priateľom, alebo s kým budete chcieť . To už nechám na Vás. Len pozor na medvede. K finálu sa dostanete po vyrátaní rovnice. Možno sa aj niečo nové dozviete.Poďme na to. Prajem pekný odlov.


Program Apollo


Logo programu Apollo


Program Apollo (1961 – 1972) bol americký program pilotovaných kozmických letov realizovaný americkým Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA).

 

Potom, čo program Mercury dokázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol odštartovaný program Apollo. Jeho pôvodným cieľom bol ďalší výskum vesmíru a poprípade dosiahnutie obežnej dráhy Mesiaca. Tento cieľ bol stanovený potom, čo prezident USA John F. Kennedy vo svojom prejave z 25. mája 1961 uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne naspäť na Zem do roku 1970. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristáť na Mesiaci. Medzitým sa začal program Gemini, ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.

Misie programu Apollo pozostávali z testov rakiet, testov únikového systému, testov s maketou lode, nepilotovaných misii a lunárne misie. Na jednu lunárnu misiu by som sa chcel zamerať v tejto mysterke. A to na...

Apollo 13

Logo trinástky


Let Apollo 13 bol siedmym pilotovaným letom programu Apollo.Posádka mala za úlohu tretí krát pristáť na mesiaci a preskúmať pohorie Fra Mauro.

Misie Apollo 8, Apollo 10 a Apollo 11 leteli na Mesiac po tzv. bezpečnej translunárnej dráhe (free-return trajectory). To je taká dráha, ktorá privedie kozmickú loď, v prípade že pri prelete okolo Mesiaca nezníži svoju rýchlosť zážihom motorov, naspäť do zemskej atmosféry. Túto dráhu po prvýkrát spomenul vo svojom románe Cesta na Mesiac Jules Verne. Má tú výhodu, že ak by došlo k poruche motorov kozmickej lodi nachádzajúcej sa na bezpečnej translunárnej dráhe, loď sa bez potreby ďalšieho paliva vráti bezpečne naspäť na Zem. Bezpečná translunárna dráha má však aj svoje nevýhody. Možno sa po nej dostať iba na tzv. rovníkovú (ekvitoriálnu) obežnú dráhu okolo Mesiaca, ktorá umožňuje pristátie iba v oblastiach ležiacich okolo jeho rovníka – teda v žiadnom prípade, napríklad v oblasti Fra Mauro, kam smerovalo Apollo 13.


Pohorie Fra Mauro


Členovia hlavnej posádky Apolla 13: Jim Lovell (veliteľ)

                                                                 Kenn Matingly (pilot veliteľského modulu nazývaného Odyssea)

                                                                 Fred Haise (pilot lunárneho modulu nazývaného Vodnár)

Kenn Matingly tri dni pred štartom prišiel do styku s infekciou rubeoly a bol nahradený Johnon Swigertom. Ken Mattingly sa neskôr zúčastnil vo funkcii pilota veliteľského modulu letu Apolla 16.


Zľava doprava: Lovell, Swigert a Haise

 

Apollo 13 vyštartovalo na obežnú dráhu okolo Zeme dňa 11. apríla 1970 o 19:13:00 svetového času (UTC) pomocou nosnej rakety Saturn V. 30 hodín a 40 minút po štarte posádka zapla hlavný motor servisného modulu a prešla tak z bezpečnej translunárnej dráhy na dráhu hybridnú, ktorá jej umožňovala pristátie v cieľovej oblasti Fra Mauro.



Štart Apolla 13, nosná raketa Saturn V

Štart rakety Saturn V video: https://www.youtube.com/watch?v=7C3NAj4jCb0


Havária:


V čase 55 hodín a 53 minút po štarte signalizovali prístroje (asi vplyvom rušenia pri telemetrickom prenose dát) riadiacemu stredisku nízky tlak vo vodíkovej nádrži. Stredisko preto dalo v snahe aktualizovať údaje o tlaku posádke príkaz zapnúť vo všetkých nádržiach ohrievače a ventilátory, slúžiace na premiešanie paliva. Krátko potom počula posádka výbuch a pocítila nezvyčajné vibrácie kozmickej lode. V riadiacom stredisku na 1,8 sekundy vypadli všetky telemetrické údaje. V kabíne sa rozsvietili kontrolky indikujúce nízku úroveň jednosmerného napätia na zbernici B, jedného zo systémov rozvodu elektrickej energie vo vnútri lode. Krátko potom John Swigert ohlásil riadiacemu stredisku: „Ok, Houston, we've had a problem here“ (Ok, Houston, máme tu problém). K havárii došlo 14. apríla 1970 o 03:08:53 UTC, v čase, keď sa už loď nepohybovala po bezpečnej translunárnej dráhe a keď bola vzdialená 321 860 km od Zeme. Ani po niekoľkých minútach nemohlo riadiace stredisko zistiť, čo sa presne stalo. Až keď posádka zistila, že kyslíková nádrž č. 2 stratila celý svoj obsah, kyslíková nádrž č. 1 obsah pomaly stráca a keď Jim Lovell oznámil: „It looks to me, looking out of the hatch, that we are venting something out into the space“ (Pri pohľade priehľadom sa mi zdá, že nám niečo uniká do vesmíru), v riadiacom stredisku pochopili, že nejde iba o poruchu meracích prístrojov, ale že sa stalo niečo vážnejšie. Pri premiešavaní kyslíku v nádrži vznikol skrat na elektrickom prívode k ventilátoru, od neho sa vznietila teflonová izolácia a otvorený oheň v kyslíkovej nádrži spôsobil jej výbuch, ktorý, ako sa neskôr ukázalo, roztrhol hliníkový obal servisného modulu po celej jeho dĺžke. Nádrž č. 2 bola zničená úplne, nádrž č. 1 pomaly strácala kyslík trhlinami v potrubí. Kyslík bol nevyhnutne potrebný nielen pre dýchanie posádky, ale tiež na výrobu elektriny a vody. Servisný modul obsahoval totiž palivové články, ktoré z vodíku a kyslíku vytvárali elektrinu a vodu. Pokračujúci únik kyslíka znamenal, že články čoskoro prestanú dodávať elektrinu. Veliteľský modul mal síce akumulátor a svoju vlastnú malú nádrž kyslíka, tie ale boli určené pre zostup zemskou atmosférou. Napriek tomu posádka akumulátor pripojila na rozvod elektriny. Lunárny modul mal svoje vlastné kyslíkové nádrže, zásobu vody a nabité akumulátory s pomerne veľkou kapacitou. Mohol teda poslúžiť ako akýsi záchranný čln. Ale všetky zásoby boli určené na zásobovanie dvoch astronautov počas dvoch dní. Teraz museli vystačiť pre troch astronautov a štyri dni.


Návrat na Zem: ´


Po havárii musela NASA a posádka Apolla 13 riešiť veľa problémov. Najdôležitejšie bolo ako dostáť posádku naspäť na Zem. Dôležité bolo ušetriť čo najviac energie na návrat.

Úlohy ktoré musela NASA a posádka vyriešiť:

Oživenie lunárneho modulu

Návrat na bezpečnú translunárnu dráhu

Korekčný zážih PC+2 burn

Vysoká hladina oxidu uhličitéhoň

Problém s navigáciou

Príprava veliteľského modulu na zostup

Podrobnejšie sa o týchto úlohách dozviete na internete, alebo vo filme Apollo 13 z roku 1995 v ktorom hlavnú úlohu hral Tom Hanks. Odporúčam http://www.csfd.cz/film/4541-apollo-13/prehled/


Pristátie


Pred vstupom do atmosféry bol odhodený najprv servisný a potom lunárny modul. Až keď sa veliteľský modul vzdialil od servisného modulu, uvidela posádka rozsah poškodenia servisného modulu. V celej jeho dĺžke chýbal pruh hliníkového plášťa. Trhlina viedla až k hlavnému motoru, takže je pravdepodobné, že bol poškodený a bolo teda dobre, že ho po nehode nezažali.


Servisný modul poškodený výbuchom


Stále ešte hrozili dve nebezpečia. Prvá obava vyplývala z možnosti, že výbuch poškodil tepelný štít, ktorý teraz pri prechode atmosférou nesplní svoju funkciu a kabína v atmosfére zhorí. Táto obava padla, keď sa po trojminútovom výpadku spojenia vo fáze najväčšieho tepelného namáhania kabíny, spôsobeným vrstvou ionizovaného vzduchu v jej okolí, podarilo nadviazať s vracajúcou sa loďou rádiové spojenie. Posledné riziko vychádzalo z možnosti, že zlyhá systém na vypustenie brzdiacich padákov, ktorý mohol byť nefunkčný vplyvom jeho vystavenia extrémne nízkej teplote v tej fáze letu, keď bol vypnutý napájací systém veliteľského a servisného modulu. Našťastie sa ani táto obava nenaplnila a veliteľský modul Apolla 13 pristál dňa 17. apríla 1970 o 18:07:41 UTC po lete trvajúcom 5 dní, 22 hodín, 54 minút a 41 sekúnd na hladinu Tichého oceánu severovýchodne od Americkej Samoy, 4,5 km od záchrannej lode USS Iwo Jima. Misii Apolla 13 sa hovorilo Úspešná Prehra. Napriek všetkým problémom ktoré vznikli pri výbuchu kyslíku sa podarilo dostáť astronautom na zem, ale nedostali sa na mesiac tak nemohli splniť misiu.


Veliteľsky modul Apolla 13


Zdroj: Wikipedia


Vaše úlohy aby ste splnili misiu:


1.Úloha: Hmotnosť Vodnára (lunárny modul):(AB CDE)kg

2.Úloha: Koľko krát letel do vesmíru veliteľ Apolla 13 vrátane tejto misie. :(F)

3.Úloha: Zisti označenie lunárneho modulu: LM –(G)

4.Úloha: Koľko misii s posádkou mal program Apollo:(H)

Kešku nájdeš tu:

N 48° (H*B)-3.(A+F)(G-2)(D-B+C)

E 019°(H+G). B(H-F)(F+2-C)


Všetky odpovede nájdeš na internete. Keby niekde vznikol problém píš mi. Nice caching
Google


Poprosím vymieňať predmety férovo!!! Niečo za niečo!!! Ďakujem



Pôvodné miesto tejto mysterky malo byť pri Žilinskej hvezdárni, ale kvôli kolízii s inou keškou som ju musel presunúť.Takže na začiatok to bola prehra. :D Keďže chodievam teraz často do Liptovskej Lúžnej tak som ju dal sem. Venujem ju Zuzke.

Dúfam, že to bude úspešná výhra. Aj pre Vás.

Additional Hints (Decrypt)

Fgebz n xnzra. Cerynšhw gb gnz n aáwqrš. Qnyší uvag an TrbPurpx

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)