Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Bradlo. Odtiaľ pokračuje na Devín ako Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinu významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945.
Celá táto magistrála je značená červeným turistickým značením. Celková dĺžka je
cca 750 km a v priemere sa zvláda za
25 - 28 dní.
Z krajinárskej stránky je veľmi rôznorodá, čo vyplýva z jej dĺžky, ako aj skutočnosti, že neprechádza len horstvami, ale na určitých úsekoch zasahuje aj do obývaných kotlín a tamojších sídel. Celkovo však trasa prechádza najmä horami a miestami kopíruje aj horské hrebene.
Počiatky osídlenia Čermeľského údolia spadajú do čias staršej dobe kamennej. Z obdobia neolitu bolo v týchto oblastiach nájdené sídlisko bukovohorskej a potiskej kultúry. V mladšej dobe železnej bolo Čermeľské údolie osídlené Keltmi.
V 7. a 8. storočí tu žili kočovní Avari a od 9. storočia ich vystriedali Slovania. Po vpáde Tatárov (1241) povolal uhorský kráľ Béla IV. a jeho syn Štefan V. v rokoch 1242-1243 do vyľudnenej Čermeľskej doliny flandersko – dolnosaských kolonistov. V 16. storočí sa tu vyvinulo samostatné predmestie Košíc nazývané Čermeľ. Potok Čermeľ bol využívaný na pohon mlynov a píl už v 17. storočí.
Na začiatku Čermeľského údolia vznikol v roku 1845, za potokom pod úpätím hory Medvedia (383 m), v miestach, kde už dnes stojí viacero rodinných domov, bola v minulosti továreň na výrobu kovových výrobkov, neskôr sklárska výrobňa. V roku 1823 Čermeľským údolím prechádzala “Novú Spišskú obchodná cesta.
Aj zriadením tejto cesty sa vytvorili lepšie možnosti aj pre poľovné a rekreačné využitie Čermeľského údolia a okolitých lesov. Koncom 19. storočia vznikol výletný hostinec v papierovom mlyne, taktiež aj hostinec Baránok a výletnú reštauráciu Kiosk. Reštaurácia Kiosk slúžila verejnosti do roku 1962 a v roku 1967 ju asanovali v súvislosti s rekonštrukciou mosta a cesty na Bankov.
V roku 1802 tu viedla koľajová Konka až k hostincu Baránok, ktorá o rok neskôr prešla na parný pohon. Vo februári 1914 tu začala premávať električka a to až do roku 1971. Bývalá murovaná čakáreň električky v Čermeli bola prestavaná 70-tych rokoch 20. storočia na bufet „U ovečky”.
Keška je dostupná priamo na červenej trase bez potrebného zachádzania mimo cesty. Nájdeš ju jednoducho vďaka označeniu stromu - viď hint.