MILAN KRIŠŠÁK - horolezec, zaslúžilý majster športu, horský vodca, účastník niekoľkých zahraničných horolezeckých expedícií, fotograf, tréner
(*30. 1. 1944 Stráže – †2. 7. 1979 Poprad)
Otec Vojtech (*29. 12. 1914 – †24. 5. 1995), matka Margita, rod. Dužiová (*30. 8. 1912 - †10. 6. 2003). S manželkou Františkou, rod. Orolínovou (*29. 1. 1952) mali deti Michala (*1977) a Evu (*19. 4. 1979).
Od roku 1959 bol členom Horskej služby a od roku 1974 sa stal jej profesionálnym členom. V rokoch 1966 – 1976 bol reprezentantom Slovenska a ČSSR. Vo Vysokých Tatrách urobil množstvo extrémnych letných a zimných výstupov a prvovýstupov, v Alpách 3 výstupy Bonattiho cestou v severnej strane Matterhornu (1966), priestup Walkerovho piliera za 1 deň (1967), Allainovej cesty v severnej stene Pt. Dru a Bonattiho cestou vo východnej stene Grand Capucina, na Kaukaze vystúpil na štít Voľnaja Ispania severovýchodným pilierom (1974), zúčastnil sa na výpravách na Nanga Parbat (1969, 1971) na Makalu (1973, 1976), kde dosiahol hlavný vrchol (8481m). Na Pamíre pôsobil v roku 1972, kedy dosiahol Štít Komunizmu cez pilier Burevestnika a v roku 1975 (prvovýstup južným pilierom na Leninov štít) V Hindukúši sa zúčastnil v roku 1977 na prvom traverze cez Kohi Šezi (7015 m), Acher Ček (7017), Šoghordah Zom (6836), Shayoz Zom (6855) a Koh–e –Šan (6910, 6920). Poslednou jeho výpravou bola Kumbhakarna (Žannu) v roku 1979. Vo Vysokých Tatrách urobil ako skialpinista mnohé strmé zjazdy a prvojazdy. Na prvých majstrovstvách sveta Troffeo Mezzalama (1975) obsadil s československým družstvom 8. miesto. Na pretekoch konaných na počesť hrdinov SNP bol v roku 1977 členom víťazného družstva, v roku 1979 bol tretí, na pretekoch v Leccu (1977) jedenásty.
Od roku 1967 bol členom horolezeckého juniorského družstva, o rok neskôr už reprezentoval horolezecké družstvo ČSSR a v roku 1976 sa stal štátnym trénerom. Bol autorom odborných článkov a cestopisov z výprav. Tragicky zahynul pri havárii vrtuľníka počas záchrannej akcie vo Vysokých Tatrách.
Za svoju prácu a športové výkony sa stal nositeľom verejného uznania Za zásluhy o rozvoj československej telesnej výchovy I. stupňa a Zlatého odznaku JAMES – u. Zahynul pri plnení služobných povinností v Mlynickej doline v roku 1979.