Ranená breza

Mesiačik veľký, zlatistý
bozkával brezu na listy:
Brezička, breza, riekni mi,
prečo tak plačeš noci, dni?“
Pozrela breza do neba,
otriasla slzy zo seba,
pritisla lístky ku perám:
,,Mesiačik, druh môj... umieram!“
,,Čo?“ skríkol mesiac na skaly.
„Čo??“ skaly trikrát zvolali.
,,Či sa ti dobre nedarí?
Veď si najkrajšia v chotári!“
Zastenal pníček spanilý:
„Deti mi srdce zranili,
sekerou ťali do dreva,
krv sa mi zo žíl vylieva!“
Mesiačik zašiel – nastal deň,
plakali listy – plakal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ranená breza umrela.

Využil som citát z krásnej básne, ktorú napísala Mária Rázusová - Martáková, pretože súradnice tejto kešky Vás dovedú do brezového hájika, kde naozaj treba nájsť "ranenú brezu".