Ľubovec
História
Prvá známa písomná zmienka o obci pochádza z roku 1337 ako o majetku drienovských Abovcov pod názvom Lobolch. Neskôr, ako súčasť hradného panstva Kysak patrila šľachticom z Budimíra, Ploského a Žehne. Obec teda existovala už v prvej polovici 14. storočia, ale vznikla pravdepodobne ešte skôr, v 12., prípadne 11. storočí. Podoby názvu obce v priebehu histórie: 1334 Lubouch, 1427 Lybolch, 1773 Lubowecz, 1920 Ľubovec.
V roku 1427 mala 11 usadlostí. Patrila Somosyovcom, v 17. storočí Segneyovcom, od 1800 Pulskovom. V roku 1787 mala 59 domov a 473 obyvateľov, v roku 1828 mala 75 domov a 565 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, furmankou (vozili soľ, obilie, víno), odchádzali na žatevné práce. Aj po roku 1918 sa živili poľnohospodárstvom, sezónnou prácou v lesoch.
Od roku 1958 je tu celoobecné JRD, v ktorom pracuje časť obyvateľov, ostatní sú zamestnaní v priemyselných podnikoch v Prešove, Košiciach a na okolí.
Súčasnosť
Obec Ľubovec má ku dňu 31.12.2014 492 obyvateľov, z toho Ruské Pekľany 63 obyvateľov.
Ľubovec leží na južnom okraji Šarišskej vrchoviny v blízkosti riečky Svinky, kde sa nachádzajú rekreačné chaty a príroda vhodná na turistiku a zber húb.
Mierne členitý vrchovinný povrch takmer odlesneného chotára tvoria kryštalicko - druhohorné a flyšové horniny.
Doliny tokov majú miestami charakter kaňonov. Má hnedé lesné a ilimerizované a nivné pôdy a vyluhované rendziny. V lesoch je dubovo - bukový porast.
Ruské Pekľany sú rodiskom blahoslaveného biskupa Petra Pavla Gojdiča (nar. 17.07.1888 Ruské Pekľany, † 17.07.1960 Leopoldov)
Pri svojej historickej návšteve Slovenska sa Sv. Otec Ján Pavol II. počas návštevy Prešova pomodlil pri hrobe tohto biskupa - mučeníka v kaplnke katedrálneho chrámu.
Dňa 17. júla 1998 bola v kaplnke Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove oficiálne otvorená diecézna fáza procesu blahorečenia biskupa Pavla Gojdiča.
Biskup Pavol Gojdič bol 4. novembra 2001 Svätým Otcom Jánom Pavlom II. na Svätopeterskom námestí v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.