Žipov
Hoci je Žipov malá obec, jeho poloha v údolí ju predurčuje na príjemný život. Predstavujeme Vám obec, ktorá je veľmi zaujímavá a bohatá na kultúrne pamiatky, v ktorej žije 269 obyvateľov. Naši predkovia nám zanechali zaujímavé historické pamiatky ako kaštieľ s kúriou, kostol sv. Anny, hrobku posledných majiteľov kaštieľa Bujanovicsových. V súčasnosti sa snažíme o celkovú rekonštrukciu kaštieľa, na ktorom sa nám už podarilo opraviť strechu, vymeniť okná aj dvere. Od obnoveného kaštieľa očakávame, že prinesie hrdosť do vzťahu obyvateľov k svojej dedine. Záchrana budov historických hodnôt je výrazným bodom vízie budúcnosti obce. V roku 2006 prebehla plynofikácia obce a tiež rekonštrukcia interiéru materskej školy, ktorú navštevuje 10 detí. Tým že sa zvyšuje záujem o bývanie v našej obci, obecné zastupiteľstvo pripravuje parcely na individuálnu bytovú výstavbu. Každoročne sa u nás pripravujú stretnutia k rôznym príležitostiam: Deň matiek, ktorý sa koná druhú májovú nedeľu, o pár dní neskôr sa v obci stáva Máj, ktorý je symbolom Turíc, potom je to Deň detí, Úcta k starším a naším jubilantom, kde naši najmenší z materskej školy, starší zo základnej školy a folklórny súbor Kanovčan, svojím účinkovaním spríjemňujú tieto slávnostné dni. Koncom roka k nám zavíta Mikuláš.
Kaštieľ klasicistický z konca 18. storočia
Prvýkrát sa Žipov písomne spomína r. 1354 pod názvom Isepvagasa vo význame Žipova Poruba. Z listiny vysvitá, že r. 1354 už Žipov existoval ako vyvinutá obec s ustáleným chotárom. Tým sa zároveň potvrdzuje skutočnosť, že obec vznikla dávnejšie, a to koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Historici hovoria, že vznikla zemianskou kolonizáciou, novšie prevláda názor, že ju založili usadlíci so šoltýsom Žipom podľa zákupného práva. Na prelome 14. – 15. storočia postavili v obci zemiansku kúriu. Roku 1409 v nej býval zeman Jakub so svojou rodinou. V 16. storočí zaznamenala obec úpadok. Väčšina sedliakov sa vysťahovala, iní upadli medzi želiarov. Roku 1600 bolo v obci iba 10 obývaných poddanských domov. To znamená, že obec sa oproti roku 1427 zmenšila o polovicu. Hospodársky sa začala opäť rozvíjať po príchode šľachtického roku Rhollovcov. Rhollovci boli holandského, podľa iných autorov nemeckého, alebo švajčiarskeho pôvodu.
Pôvodné obyvateľstvo tejto obce pochádzalo z okolia Margecian. Boli to hlavne Nemci, odborníci vo výrobe železa a kovov vôbec. Pre obyvateľov Žipova bol príchod Rhollovcov tiež predpokladom hospodárskeho rozvoja a lepších životných podmienok. Okrem pôvodného zamestnania v roľníctve, pastierstve a hrnčiarstve pribudli pre obyvateľov obce nové zdroje zamestnania: drevorúbačstvo, povozníctvo, pálenie dreveného uhlia. Tavilo sa tu predovšetkým železo, ale aj striebro, meď, ortuť.
Na rozhrani 14. a 15. storočia stála v obci kúria zemana Jakuba. Posledná majiteľka kaštieľa Eva Bujanovicsová sa viackrát vyjadrila, že kaštieľ má okolo 600 rokov. Historici umenia hovoria, že kaštieľ postavili koncom 18. storočia na staršom renesančnom základe. V prvej polovici 19. storočia postavili Rhollovci pri juhozápadnom rohu kaštieľa klasicistickú kúriu. Postavením kúrie sa uzatvoril priestor od západu. Vytvorilo sa tak nádvorie s malým parkom tvaru elipsy, uprostred ktorého je hlboká studňa a starý brest. Dvor bol obohnaný kamenným múrom, na východe bola brána, ľudovo dodnes nazývaná „kapura“. Nemožno nespomenúť budovy majera, ktoré sú západne a južne od kaštieľa na lokalite dodnes nazývanej Ribnik. Zo starších zachovaných budov treba ešte spomenúť vilu, ľudovo nazývanú Mošareň v lokalite Ribnički.
Najstarší obyvatelia spomínajú, že zemepáni tam ešte v 20-tych rokoch nášho storočia mali rybník a veľký park zasahujúci do lesa zvaného Stavanec. Pôvodné obyvateľstvo tu bolo slovenské. Vo výrazových prostriedkoch je dialekt juhozápadného Šariša v niektorých prípadoch nápadne blízky spisovnej slovenčine. Používa viac dvojhlások a najstarší obyvatelia používajú typický slovenský vôkaň. Prítomnosť iných národností, vrátane Židov nemala nikdy v histórii podstatný vplyv na zmenu etnického prostredia v obci a okolí. Počtom obyvateľstva obec v stredoveku patrila medzi stredne veľké obce Šariša. V 16. a 17. storočí sa zaznamenal úpadok, v 18. storočí rast. Začiatkom 20. storočia sa niektorí vysťahovali do Ameriky, ale aj tak počet obyvateľstva vzrastal. Pracovné príležitosti nachádzali v miestnom liehovare, na píle, v poľných prácach, v lesoch a ženy tkaním plátna. Najvyšší počet obyvateľov dosiahla obec r. 1961 : 527 obyvateľov.
Napriek tomu, že obec patrí v súčasnosti k malým obciam v Šariši, predsa odtiaľ vyšli aj akademicky vzdelaní ľudia, ktorí s titulom inžiniera pracujú predovšetkým v strojárstve, poľnohospodárstve, ekonomike.
