Strieborna
Obec Cinobana lezi v regione Novohrad na upati Slovenskeho Rudohoria. Vznikla v 13. storoci ako banicka osada. Jej existencia je pisomne dolozena od roku 1279. Stare a cudzojazycne nazvy obce uvadzaja tieto pomenovania: Z roku 1279 - Villa Svine z roku 1342 - Cciuina z roku 1393 - Zennobanya z roku 1460 - Zwynyebanya z roku 1773 - Szino-Banya z roku 1920 - Cinobana Od polovice 14. storocia patrila Cinobana k hradnemu panstvu Somoska. Zakladatelmi a prvymi obyvatelmi obce boli Slovania. Dokazuju to i mnohe názvy v chotari obce, ktore su slovanskeho povodu: Rovna, Sibenice, Vinicky, Hlboko, Lipinka, Kostolne, Strana, Krive zeme, Banicno, Cervenica, Sasko, Cinopel, Brezina, Svino... Vrchy na okoli maju tiez slovanske nazvy: Strieborna, Kopy, Borisovo, Hrb, Brezina, Chrobca. V rokoch 1554 - 1594 sa nachadzala pod tureckou nadvladou. V 17. - 18. storoci mala obec statut mestecka. Tato skutocnost suvisela s rozvojom banictva (dolovanie striebra a medi). V miestnych kopcoch a dolinkach Cinobane a jej okoli sa tazili farebne kovy. V suvislosti s banskymi osadami Cinobana a Lovinobana sa pocas vlady Ladislava IV. (1272 - 1290 ) spomina "urbura" kralovsky prijem zo striebornych bani tychto osad, co dosvedcuje, ze sa v nich tazilo striebro. Banske diela sa mohli nachadzat v pohori Strieborna a Mertlovo, ku ktorym bol pristup z chotarov oboch obci. Vela udajov o banictve sa z tohto obdobia nezachovalo. Bolo to sposobene aj tym, ze toto uzemie bolo viac desatroci ohrozovane Turkami a isty cas aj pod ich nadvladou. V 70. rokoch 18. storocia boli v Cinobani a okoli intenzivne kutacie prace. Neboli však velmi uspesne. Najstarsie udaje o tazbe pochádzaju z roku 1536, neda sa z nich vsak zistit, ake druhy kovov sa tam tazili. V 18. storoci upadol zaujem o tazbu drahych kovov v Cinobani.
...trasa je preznacena, vycistena! Na vrchole na vas caka novoinstalovany pristresok s moznostou prespat. Na vystup pouzite niektoru zo znacenych TZT, Volba je na vas.