Málokde sa dnes ozýva tak výrazne sláva našej národnej minulosti, ako v Turčianskom Jasene. V drobnom údolí, akoby svetom zabudnuté, chránené bájnym Hradišťom a Strážami, taja sa v chotároch Horného a Dolného Jasena dávne deje. Keď v 4. st. pred Kr. našli tu svoje obydlie Kelti a nakoniec v 6. st. usídlili sa tu naši staroslovienski predkovia. Iba šum vetra v smrečinách nad rozpadnutými valmi vrchola Hradišťa naháňa zabudnuté báje a povesti z tých dôb.
Historickou realitou sú až písomné dokumenty z 13. storočia. Podľa nich v r. 1249 kráľ Belo IV. obšťastnil donáciou pôdy svojich verných Tomáša, Martina a Beňa v chotári dnešného Dolného Jasena a o 30 rokov neskôr panovník Ladislav IV. daroval územie povyše predošlého synom zemepána Madya Michalovi, Petrovi a Štefanovi, ktoré malo už svoje pomenovanie – terra Jessen – zem jaseňových hájov. V roku 1374 sa tu nachádzali už obe osady – horná ako Magna Jesen (Veľké Jaseno) a dolná Parva Jesen (Malé Jaseno).
V oboch dedinách rozvíjal svoje osudy zemiansky rod Jesenských, ktorý sa zvlášť presadil v Hornom Jasene, kým v Dolnom sa ujal rod Paulovičovský a Jamborovský. Koncom 13. st. si Hornojasenci postavili kostol, zasvätený sv. Margite. Stavovskú hrdosť rodu Jesenských okázale podporil v r. 1592 panovník Rudolf II. erbom, zobrazujúcim udalosť, ako kráľa (vraj Belu IV.) na poľovačke pred útočiacim medveďom zachránil istý poddaný šuhaj, budúci zakladateľ rodu. Dolnojasenskí Paulovičovci a Jamborovci získali erb a listiny o udelení zemianstva, zvané armálesy, o storočie neskôr. V oboch obciach rozširovaním rodov vznikali nové zemianske usadlosti, zvané kúrie a nové rodové odnože, zvané famílie. To si vyžiadalo aj diferenciáciu v priezviskách, podnes jestvujúcu v prímeniach Jesenskovcov.
Ku keške:
Nenáročná tradičná geocache, ktorá Vás privedie do obce Turčianske Jaseno. Neďaleko cintorína a chaty Hôrka. Pokiaľ Vám bude priať počasie, budete mať i celkom pekné výhľady. Cestou ku keške určite neprehliadnete ani zaujímavý dom, respektíve jeho plot.