Cholerový cintorín v Máste
(Cholera cemetery near Mást quarter)
Cintorín bol založený za južnou hranicou obce Mást, neďaleko rybníky, ktorý už dnes neexistuje. Dnes je tu areál stavebnín a podmáčané plochy zarastené prevažne trsťou. Zatiaľ najstaršou známou mapou, na ktorej je cholerový cintorín zakreslený, je komasačná mapa Mástu z roku 1859. Je teda isté, že cintorín existoval minimálne v roku 1855, keď tu pochovali 17 obetí cholerovej nákazy. Pravdepodobné však je, že bol zriadený už pri prvej cholerovej epidémii v roku 1831.
Mástsky cholerový cintorín mal podľa zakreslenia v mape z roku 1859 pravidelný obdĺžnikový pôdorys, čo potvrdzujú aj staršie letecké a družicové snímky.
V posledných desaťročiach cintorín zarástol agátmi a viacerými náletovými drevinami, čím sa opticky jeho hranice zotreli a čiastočne splynuli s okolitou neudržiavanou zeleňou.
Zanedbané pietne miesto z vlastnej iniciatívy zrevitalizoval pán Ferdinand Javorský z Mástu, ktorý začal v roku 1989 s čistením a údržbou cintorína. Starý kríž, z ktorého vtedy existovalo už iba torzo, nahradil novým, menším krížom, ktorý však netvoril potrebnú vizuálnu dominantu. Iniciatíva pána Javorského postupne vyústila do projektu zhotovenia nového pamätníka, ktorý dodnes tvorí kríž osadený v podstavci s pamätnou tabuľou na upravenej dláždenej ploche. Autorom návrhu pamätníka je stupavský rodák, akademický maliar Milan Kubíček. Pamätník tvorí plocha obdĺžnikového pôdorysu, vydláždená zámkovou dlažbou. V sivom podklade je farebne odlíšenými dlaždicami vyložený Kristov symbol vytvorený prvou a poslednou hláskou gréckej abecedy. Červenou farbou je zvýraznený symbol alfa (A), čiernou omega (Ω). Podstavec kríža nesie platňu z tmavého mramoru, na ktorej je nápis:
NA PAMIATKU OBETÍ / EPIDÉMIÍ MORU A CHOLERY, / KTORÉ POSTIHLI OBEC MÁST V 16. – 19. STOROČÍ / RENOVATUM ANNO MCMXCIX.
Posledné dva riadky oddeľuje prerušená nepravidelná čiara, ktorá symbolizuje prerušenie života, teda smrť. Inšpiráciou a predlohou tohto symbolu bola pre výtvarníka Milana Kubíčka náhodne objavená prasklina na asfaltovom chodníku v Máste. Prekopírovaní preniesol jej tvar na mramorovú tabuľu. Kríž z dubového dreva zhotovil Jozef Bilačič zo Záhorskej Bystrice, plastika je od akad. maliara Milana Kubíčka, následnú formu a odliatie z epoxydu zhotovil akad. sochár Juraj Gavula, aby dosiahol potrebnú farebnosť a patinu, vmiešal do epoxydu mosadzný prášok. Z rovnakého materiálu je tradičný nápis nad hlavou Krista – INRI (Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum, teda Ježiš Nazaretský, kráľ židovský).
Pamätník s krížom bol slávnostne posvätený 17. júla 1999 pri príležitosti 685. výročia prvej písomnej správy o obci Mást.
Žiaľ, rok 1999 bola aj posledným rokom záujmu zástupcov mesta a verejnosti o tento cintorín, Autor pamätníka sa sem sporadicky vracal robiť drobnú údržbu a zapaľovať sviečku na pamiatku tu pochovaným obyvateľom Mástu. Dnes sem už, vzhľadom k jeho veku, chodí pomenej a bezprostredné okolie pamätníka nezadržateľne zarastá vegetáciou. Ak by si niekto s kešerov našiel čas, bude fajn, keď pomôže očistiť od buriny aspoň časť okolia pomníka. Vopred ďakujeme všetkým ochotným rukám aj nohám!
Poznámky k morovým epidémiám v okolí Mástu:
Historik Ivan Mrva po odborných konzultáciách pôvodný návrh textu pre dosku pamätníka prepracoval a rozšíril aj o obete morových epidémií z rokov 1508, 1644 a 1713. Podľa jeho názoru sa neďaleké chotárne časti s názvom Tábor a Pri Tábori pravdepodobne vzťahujú na táborenie vojsk pri Máste počas vojenský konfliktov. Práve vojenské tábory boli častým ohniskom infekčných nákaz, ktoré do okolia šírili presuny vojsk. Z historických prameňov sa napríklad dozvedáme, že v roku 1508 vypukol mor vo vojenskom tábore v blízkosti Stupavy, ktorý sa rozšíril do okolia a zdecimoval aj obyvateľov Stupavy a Mástu.
Prvou obeťou cholery v Stupave sa stal 12. septembra 1831 28-ročný želiar Ftáčnik (Ftácsnik); jeho krstné meno farár do matriky z neznámych dôvodov nezapísal. Spočiatku pochovávali zomrelých na choleru na riadny stupavský cintorín. Po štyroch týždňoch v jeho blízkosti zriadili nový, cholerový cintorín (nie Mástsky), podľa matričného záznamu bol na ňom 13. októbra ako prvý pochovaný 39-ročný nádenník Andrej (Andreas N.) neznámeho priezviska, pochádzajúci z Čeklísa (dnešné Bernolákovo). V Mástskej cirkevnej matrike zomrelých je ako prvá obeť nákazy uvedený 85-ročný miestny roľník Andrej Verner (Verner Andreas). Zomrel 15. septembra 1831 a pochovali ho na starom cintoríne pri škole.
Prvou pochovanou na Mástskom cholerovom cintoríne bola 26-ročná Mária Suchá (Szuchy Maria).
Zdroje textu:
Greguš Milan, 2013: Cholerové cintoríny a kríže v Stupave. – Stupava: história, pamiatky, osobnosti, príroda, roč. 7: 91–96.
Greguš Milan, 2013: Cholerové epidémie v Stupave a v Máste v 19. storočí. – Stupava: história, pamiatky, osobnosti, príroda, roč. 7: 36–46.
