Hrádocké arborétum aj napriek svojej malej výmere v súčasnej dobe je jedinečným svojho druhu v Európe. Dôkazom tohto tvrdenia je, že je najvyššie položeným arborétom v Strednej Európe, obsahuje štvrté najrozsiahlejšie dendrologické zbierky na Slovensku. V arboréte sa nachádzajú jedinečné taxóny z našej a svetovej dendroflóry, ktoré sú v zoznamoch - Červených knihách viacerých štátov, a ktoré sú v rámci Európy na severnom okraji svojho prirodzeného areálu rozšírenia (Klokoč, Mechúrnik, Chvojník a pod.).
História
Pôvodný botanický park bol založený v prírodne-krajinárskom slohu. Menšie, rovnorodé a zmiešané porasty domácich drevín sa striedali s lúkami, ktoré boli doplnené siet`ou chodníkov. Približne 30 druhov v celkovom množstve asi 250 ks bolo dovezených z Botanickej záhrady v Banskej Štiavnici (z uvol`nenej plochy pre výstavbu novej budovy Lesníckej akadémie). Neskôr, začiatkom 20. storočia, bolo vybudované v parku jazierko, ktoré bolo napájané z rieky Belej, kde vyúst`oval aj odtok z jazierka.
Rozkvet arboréta nastal najmä po roku 1928, kedy školu viedol Bohuslav Procházka. Tento v rokoch 1920 až 1933 uskutočňoval mnohé výsadby cudzokrajných drevín a pokračoval tak v diele začatom Rudolfom Benkoom. V tomto období bola založená aj smreková alej pri jazierku, ktorá postupne vyhynula po zásahu bleskom. V období asi okolo roku 1922 vznikol v juhovýchodnej časti porast duba červeného a v severnej časti porast smreka omorikového - približne z roku 1936. Z ďaľších exotických drevín vysadených v tomto období sú dnes v arboréte zastúpené: smrek pichl`avý, jedľa balzamová, tuja západná, jedl`ovec kanadský, smrekovec japonský, borovica balkánska, agát biely a javor červený. V roku 1960 bolo arborétum trvalo oplotené (toto oplotenie sa zachovalo až do dnešných čias).
1. decembra 1982 bolo arborétum vyhlásené za chránenú študijnú plochu.
Snahy o založenie arboréta súvisia so založením lesníckeho školstva v Liptovskom Hrádku. Už v roku 1796 v okolí sídla prvej lesníckej školy sa začína budovať dekoratívny anglický park o výmere približne 20 ha. Jeho základ tvorilo asi 200 líp vysadených už v roku 1777 pri príležitosti 1. výročia založenia USA.
Po zániku prvej lesníckej školy, park strácal svoj význam a postupne schátral. Po obnovení tradície lesníckeho školstva v roku 1886 začalo sa pod vedením vtedajšieho riaditeľa novovytvorenej Horárskej školy, Rudolfa Benkeho, pravdepodobne v rokoch 1886 - 1888, aj so zakladaním lesníckeho botanického parku a školského polesia Hradská hora. Tento botanický park bol situovaný v priestore medzi dnešnou Hradnou ulicou, riekou Belou a železničnou tratou v blízkosti novovzniknutého školského areálu. Z tohto areálu sa do dnešných čias zachovala iba druhá budova lesníckej - Horárskej školy. Pôvodná výmera parku bola 27,17 ha. Súčasne s ním bol vysadený aj ochranný lesný pás pri rieke Belej o výmere 10,94 ha, ktorý chráni dodnes Hrádocké arborétum, ale aj čast mesta pred nepriaznivými účinkami západných vetrov.
