STEFANIKOVA VYHLIADKA
je miesto na vycnelku bralneho komplexu Sokolic, ktory je sucastou Strazovskych vrchov. Poskytuje siroky vyhlad na krajinu strednej casti Povazskeho podolia, v ktorej je mozne vidiet:
- - rieku Vah (spolu s jej derivacnym kanalom veducim k Vodnej elektrarni Trencin) tecucu zo severovychodu (vpravo) na juhozapad (vlavo) a jej udolie
- - v pravej casti najjuznejsi vybezok Ilavskej kotliny a jej pokracovanie do vzdialenejsej severnej casti
- - celu severovychodnu cast mesta Trencin a prilahle obce
- - protilahlu cast pohoria Biele Karpaty v popredi s masivom Skalky a vzdialenejsim bradlovym pasmom Vrsatca
- - v lavej casti Trenciansky hrad a prirodnu Trenciansku branu (prielom), tvoriacu hranicu medzi dvoma kotlinami (je to spojnica hradneho brala a predhoria Bielych Karpat na druhej strane Vahu pri Zamarovciach)
- - v lavej casti za bralom Trencianskeho hradu najsevernejsiu cast Trencianskej kotliny, ktora je viditelna iba v jej malej casti.
Teren priamo pod vyhliadkou spada strmymi zrazmi do nivy Vahu. Skalnych vycnelkov s vyhliadkovymi miestami je v tomto masive niekolko, su vsak ovela tazsie pristupne a je z nich o nieco obmedzenejsi vyhlad ako z najznamejsej a najlepsie dostupnej Stefanikovej vyhliadky.
*** Skalny masiv nad mestom Trencin (Sokolice, Brezina) ***
.......Masiv Breziny je sucastou Trencianskej vrchoviny v oblasti najzapadnejsieho vybezku Strazovskych vrchov. Ide o pozostatok nahornej plosiny vzniknutej zdvihnutim dna brakickeho mora z mladsich tretohor. Po svojom zdvihu tato plosina podliehala intenzivnej erozii vplyvom zrazkovej vody a cinnosti blizkej rieky Vah. V sucasnosti z povodnej plosiny zostali uz len jednotlive odolnejsie torza, z ktorych jedno tvori prave terenny masiv Breziny. Plosina je rozrezana viacerymi hlbokymi vymolovitymi vacsimi ci mensimi dolinami, ktore su ukazkou eroznej morfologie nenaviazanej na konkretny geologicky podklad, pretoze su vytvorene v kamennom aj sprašovom podlozi. Najvyraznejsimi terennymi objektami tejto oblasti su bralo Trencianskeho hradu a skalna sustava Sokolice (alebo tiez Sokolica), tyciace sa nad severozapadnou castou Trencina a prilahlej Vazskej doliny. Su to vapencove utvary, ktore su odolnejsie voci erozii v porovnani s ich okolim, a preto v terene vycnievaju - ich svahy maju sklon prevazne 17 az 25 stupnov, miestami su vsak aj prudsie. Oblast Breziny sa rozprestiera v nadmorskej vyske 220 az 380 metrov nad morom a ma rozlohu priblizne 280 hektarov. Brala v oblasti Sokolic dosahuju vysku az 120 metrov.
.......Najstarsie zastupene vapencove horniny, dolomity, su tvorene vacsinou druhohornymi usadeninami, typickymi pre geologiu a morfologiu Strazovskych vrchov. Pochadzaju z obdobia spred 200 az 250 milionov rokov a vznikli v plytkom a dobre presvetlenom mori, ktore sa na tomto uzemi vtedy nachadzalo. Po odumreti v nom zijucich organizmov sa ich vapencove schranky (ulity) usadzovali a z nich, takisto aj vyzrazanim z vody, vznikol vapenec. Ten bol v mori obohateny o horcik a tymto procesom sa vytvorili dolomity.
.......Sedimenty Chocskej jednotky su v uvedenej oblasti zastupene viacerymi horninovymi poddruhmi - v okoli Trencianskeho hradu sa nachadzaju rohovcove, lavicovite az doskovite reiflingske vapence; na Brezine a Pod Sokolicami su masivne a lavicovite svetlosede triasove ramsauske dolomity, miestami s vlozkami pestrych ilovcov; v sirsom okoli sa nachadzaju najstarsie tmave lavicovite vapence guttensteinskeho typu a bridlicnate ilovce. V severnej casti Breziny maju zastupenie aj horniny Kriznanskej jednotky - slienite vapence, slienovce a flysove suvrstvie slienov a pieskovcov. Na upatiach masivu sa nachadzaju aj mladsie horniny a vrstvy, ktore vznikli uz po hlavnych fazach vrasnenia Karpat - morske sedimenty z mladsich tretohor (miestami obsahujuce aj skameneliny) ci stvrtohorne spraše a sprašove hliny usadene v hrubych suvrstviach.
.......Vapenaty podklad umoznuje dobry a hlboky priesak vody, ktora je z tejto oblasti odvadzana prakticky az po uroven nivy Vahu. Prevladaju tu pody luvizemneho a hnedozemneho typu. Uzemie Breziny pokryva stara poda z mladsich tretohor spred asi 10 milionov rokov. Vdaka vyskytu vapencov a dolomitov sa tu v suvislosti s ich zvetravanim vytvorila poda nazyvana rendzina, typicka pre vapencove podlozie a obsahujuca vacsie mnozstvo kamenov, viazana na karbonatovy substrat. Dnesna vrchna podna pokryvka sa tvorila vo stvrtohorach a je stara asi 10 tisic rokov. Hlbka pody sa pohybuje od 30 do 60 centimetrov a je stredne az vyrazne skeletnata. Na skalach a na nich vyvinutych plytkych podach sa vyvinula vegetacia, typicka pre skaly a sutiny na vapencovom podlozi. Vyskytuje sa tu viacero vzacnejsich druhov rastlin.
.......Podobny plosinaty charakter ako Brezina a Sokolice maju aj niektore okolite terenne utvary, ktore su viditelne zo Stefanikovej vyhliadky.
Viditelne su skalne formy reliefu na Sokoliciach, ako aj formy vymolovej erozie po obvode Breziny.
*** Trencianska a Ilavska kotlina a dolina rieky Vah ***
.......V mladsich tretohorach bolo v oblasti dnesneho Trencina slane more. Postupnym vysladzovanim ho na konci tretohor vystriedali sladkovodne jazera, cez ktore pretekal dnesny Vah. Prave tato rieka vtlacila celemu tomuto uzemiu zakladne crty. Po zdvihnuti okolitych pohori sa do nich vodny tok vytrvalo zarezaval a napokon prerusil skalny masiv na mieste, ktore sa dnes nazyva Trencianska brana (alebo Trenciansky prielom). Je to najuzsie miesto medzi trencianskou hradnou skalou (je sucastou predhoria Strazovskych vrchov) a protilahlym blizkym vrchom Skalka (je sucastou Bielokarpatskeho podhoria). Prave Trencianska brana oddeluje Ilavsku kotlinu leziacu na severovychode a Trenciansku kotlinu rozprestierajucu sa na juhozapade. Sucasny tvar oboch tychto kotlin sa dotvoril az vo stvrtohorach, pocas striedania ladovych a medziladovych dob. Udolna niva Vahu tvori v Ilavskej kotline 1,7 km siroky pruh, ktory sa v Trencianskej brane zuzuje na 1,2 az 1,5 km, pricom na juh od tohto prielomu sa niva rozsiruje do nadvazujucej Trencianskej kotliny na sirku az 4,5 km.
.......Z geomorfologickeho hladiska je v kotlinach mozne rozlisit niekolko morfologickych stupnov:
- - najnizsim stupnom je uzemie udolnej nivy Vahu, vyplnene sedimentami z mladsich tretohor tvorenymi prevazne vapencovymi strednozrnnymi pieskovcami a ilovcovo-prachovitymi sedimentami s vlozkami pieskovcov a mikrokonglomeratov; v ich podlozi sa nachadzaju vapencovo-dolomiticke horniny a fluvialne (naplavove, nanosove) strkopiesky; nadmorska vyska nivy Vahu je v tejto oblasti 200 az 220 metrov nad morom
- - dalsim stupnom je uzemie riecnych teras tvorene fluvialnymi terasovymi strkopieskami a pokryte stvrtohornymi sedimentami kremennych a kremencovych strkov, piescito a ilovito-hlinitymi a piescito-strkovitymi nivnymi sedimentami, niekde s mocnostou aj viac ako 10 metrov, na mnohych miestach so sprašovym pokryvom; terasy su rozclenene udoliami bocnych pritokov Vahu; nadmorska vyska tohto uzemia sa pohybuje od 220 do 450 metrov nad morom
- - vyssie sa nachadza uzemie kotlinovej pahorkatiny, ktora je budovana komplexom polygenetickych sedimentov z mladsich tretohor a stvrtohor; zvetralinove masy s hlinitymi, piescitymi a kamenitymi frakciami boli formovane ladovcovymi i dalsimi erozivnymi procesmi na svahoch a ich upatiach, kde sa zhromazdovali sedimenty rozrusenych hornin a vytvarali sa aj naplavove kuzele; aj tieto vrstvy su prekryte navevmi typickych vapnitych spraší a sprašovych hlin; nadmorska vyska uzemia aj s castou prilahleho bradloveho pasma je 450 az 600 metrov nad morom.
.......Najrozsirenejsimi druhmi pody v kotlinach su kultizem, antrozem, kambizem, fluvizem a cernica, teda prevazne hlinite a ilovito-hlinite pody s hlbkou nad 60 cm, iba malo skeletnate. V nive Vahu prevazuju fluvizeme, hlinito-piesocnate plytke pody s hlbkou do 30 centimetrov, stredne tazke a s vysokou skeletnatostou. V pahorkatinnych castiach oboch kotlin su vyrazne povodne hnedozeme, pretvorene intenzivnymi eroznymi procesmi, su vacsinou bezskeletnate.
.......Vyraznym geomorfologickym objektom leziacim na pravej strane Vahu oproti skalnemu masivu Sokolic je oblast Skalky a Klastoriska - toto relativne male uzemie je tvorene erozno-denudacnou vrchovinou, ktora je charakteristicka vyraznym hrebenom a strmymi svahmi na druhohornych vapencovych horninach, na upati s primesou spraší, pricom tu prevladaju pody kambizemneho typu. Je tu vybudovany vyznamny starobyly kostol a klastor, nachadzaju sa tu tiez skalne brala s vyhliadkami, takze ide o velmi podobny utvar, ako skalny komplex Breziny a Sokolic na opacnej strane riecneho udolia.
Oblast styku mezozoika Strazovskych vrchov a neogenu Ilavskej a Trencianskej kotliny; na geologickej stavbe lokality sa podielaju kvarterne fluvialne sedimenty Vahu, podlozne ilovcovo-slienovcove horniny mezozoika spolu s vapencovymi horninami masivov Trencianskej vrchoviny.
*** Geodynamicke procesy prebiehajuce na danom uzemi v sucasnosti ***
.......Zvetravanie - prejavuje sa najma na poloskalnych horninach (ilovce, slienovce) citlivych na klimaticke zmeny. Zona zvetrania je v tychto horninach pomerne hlboka a dosahuje niekolko metrov, pri intenzivnejsom tektonickom poruseni aj hlbsie.
.......Tektonika - skalne a poloskalne horniny su intenzivne tektonicky porusene najma na kontakte jednotlivych tektonickych jednotiek a taktiez v zonach okrajovych zlomov ohranicujucich kotliny. Pevne horniny su tu podrvene, menej pevne horniny su plasticky porusene a miestami maju az charakter zeminy.
.......Vymolova a bocna erozia - vymolova erozia postihuje prevazne spraše a sprašove hliny, menej svahove hliny. Bocna erozia zasahuje proluvialne sedimenty a maksie poloskalne a zvetrane horniny v udoliach horskych tokov.
.......Svahove deformacie - postihuju najma svahy tvorene mocnejsimi polohami sprašovych a svahovych hlin na podloznych poloskalnych horninach na strmsich svahoch, ktore su narusovane eroziou, pripadne s vyskytom napatych hladin podzemnych vod. Ide o priupatne svahy prilahle k udolnej nive Vahu, ktore boli v minulosti postihnute bocnou eroziou Vahu. Zosuvy su vacsinou frontalne s pomerne hlbokymi smykovymi plochami postihujucimi aj podlozie, momentalne su stabilizovane, nevhodnymi zasahmi sa vsak mozu aktivizovat. Lokalne sa vyskytuju aj kryhove zosuvy spraší na podmocenom ilovcovom podlozi a prudove zosuvy postihujuce svahove a proluvialne hliny pri intenzivnych zrazkach po nasyteni a prevlhceni zemin.
.......Seizmicita - predmetne uzemie je sucastou pasma s maximalnou seizmickou intenzitou 7. stupna dvanaststupnovej Mercalli-Cancani-Siebergovej stupnice (M.C.S.). Posledne vacsie zemetrasenia boli zaznamenane v rokoch 1348 a 1858.
Erozia na svahoch Breziny.
*** Milan Rastislav Stefanik a Trencin ***
.......Stefanikova vyhliadka bola pomenovana na pocest vyznamnej osobnosti cesko-slovenskych i europskych dejin. Generál PhDr. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21.7.1880 v obci Kosariska nedaleko Myjavy. Bol to slovensky politik, diplomat, vojensky letec, astronom, fotograf a cestovatel. Vystudoval vysoku skolu v Prahe a potom odisiel do Francuzska, kde sa az do vypuknutia prvej svetovej vojny venoval vedeckemu badaniu, v ramci ktoreho navstivil viacero krajin po celom svete. Potom posobil vo francuzskej armade, bol menovany za rytiera Radu čestnej legie a ziskal hodnost brigadneho generala francuzskych ozbrojenych sil. Pocas vojny mal najvacsiu zasluhu na formovani cesko-slovenskeho zahranicneho odboja a organizoval cesko-slovenske legie. Stal sa podpredsedom exilovej Ceskoslovenskej narodnej rady a v roku 1918 bol jednou z klucovych postav pri vzniku prvej Cesko-Slovenskej republiky, pricom vo vlade CSR mal funkciu ministra vojny. Tragicky zahynul 4.5.1919 pri dosial uplne nevysvetlenej havarii lietadla nedaleko Ivanky pri Dunaji blizko Bratislavy. Pochovany je v mohyle na vrchu Bradlo nad rodnou obcou. V roku 2004 mu bola udelena hodnost generala Ozbrojenych sil Slovenskej republiky in memoriam.
.......Podobne ako v celej krajine, aj v Trencine si jeho pamiatku pripominali pomenovanim roznych objektov a stavbou pomnikov. Meno M. R. Stefanika v nasom meste nesu jedna z hlavnych ulic, mestsky park, kasarne i vyhliadka nad mestom, nahradou za niekdajsiu monumentalnu sochu je sucasny pamatnik v parku. V roku 1931 bola v Trencine zalozena Stefanikova spolocnost, niekolko rokov vyrazne propagujuca dielo a odkaz tohto velikana.
.......O tom, ci Milan Rastislav Stefanik niekedy navstivil Trencin, sa nepodarilo ziskat nejake informacie - takze pravdepodobne nikdy nestal ani na Stefanikovej vyhliadke...
Fotografia z oblasti Stefanikovej vyhliadky okolo roku 1940, autor Ladislav Farkas.
>>> KEŠKA <<<
Kedze ide o earthcache, samozrejme, nehladajte ziadnu krabicku :o) Vasou ulohou je navstivit Stefanikovu vyhliadku na zadanych suradniciach a zistit niektore informacie potrebne pre uspesne zalogovanie tejto kešky (ostatne udaje mozete zistit z inych zdrojov):
* 1. Zmerajte sirku skalneho vybezku, na ktorom lezi Stefanikova vyhliadka (vzdialenost medzi prvym stlpikom zabradlia vlavo a prvym stlpikom zabradlia vpravo; mozete uviest udaj v metroch alebo pocet dlzok chodidla, t.j. stôp).
* 2. Na vrchole vyhliadky su odkryte casti hornin, tvoriacich masiv Sokolic. Urcite, ake farby maju tieto kamene (pozri cierno-biele foto; farby su minimalne dve).
* 3. Postavte sa tak, aby ste pri pohlade z vyhliadky smerom do doliny mali pred sebou v zakryte prvy lavy a druhy lavy stlpik zabradlia. Identifikujte geomorfologicky utvar (jeho meno), na ktoreho okraj takto namiereny pohlad smeruje a uvedte, cim je z historickeho hladiska zaujimavy.
* 4. Strucne vysvetlite, ako vznikol skalny masiv Sokolic a Breziny a uvedte, ktorym hlavnym druhom hornin je tvoreny.
* 5. Popiste tvar koryta rieky Vah v tejto oblasti a zdovodnite, preco je prave takyto; strucne vysvetlite proces vzniku Trencianskej brany.
* 6. Tato uloha je dobrovolna - odhadnite alebo zistite, ci sa nachadza vyssie (vo vyssej nadmorskej vyske) Stefanikova vyhliadka alebo vyhliadka na Matusovej vezi Trencianskeho hradu.
* 7. Tato uloha je dobrovolna - pripojte ku svojmu logu Vami urobenu fotografiu zo Stefanikovej vyhliadky.
Odpovede na zadane otazky a riesenia uvedenych uloh poslite na e-mailovu adresu georma144@atlas.sk (pripadne cez profil; prosime, Message Center pouzite iba v nevyhnutnom pripade).
Upozornenie: Zapisat „Found It“ si mozete hned po navstiveni daneho miesta, odpovede poslite najneskor do 7 dni od datumu logu (v pripade nespravnych odpovedi alebo nejasnosti Vas budeme kontaktovat). Respektujte, prosim, zasadu 1 nick = 1 subor odpovedi (kazdy loguje za seba). Porusenie pravidiel geocachingu (guidelines) platnych pre earthcache bude mat za nasledok neuznanie a vymazanie Vasho FI logu; DAKUJEME za pochopenie a zaroven za navstevu tejto kesky.
THE CACHE - TASKS IN ENGLISH:
You have to visit Stefanik’s viewpoint on the coordinates and fulfill following tasks:
* 1. Measure the width of a rocky outcropping where the Stefanik’s viewpoint is situated (distance between first left and first right railing column; in meters or in number of footprints).
* 2. On the viewpoint the parts of rocks are denuded (visible). Determine the colors of these stones (see photo in Slovak listing; there are at least two colors).
* 3. If you are facing the valley and the first and the second left railing columns are in front of you in alignment, you can identify the geomorphological formation lying in this viewing direction. Name it and write what is its historical significance.
* 4. Explain briefly how the rock massif of Sokolice and Brezina was formed and name the main type of rock in this massif.
* 5. Describe the shape of the Vah river bed in this area and give reasons why it is just such a shape; explain briefly the process of formation of the Trencin gate (breach).
* 6. This task is optional: estimate or determine which prospect is located at higher place (at higher altitude) - Stefanik’s viewpoint or the viewpoint on the top of the Matus’s (Matthias’s) Tower of Trencin Castle.
* 7. This task is optional: attach to your log a photo from Stefanik’s viewpoint that you made.
Send your answers to e-mail address georma144@atlas.sk (don’t use Message Center, please). You can log „Found It“ immediately after visiting the locality, but your answers must be sent no later than 7 days from the date of your log (if they are incorrect or unclear, we will contact you). Violation of geocaching guidelines applicable to earthcaches will result in the deletion of your FI log. Thanks for your understanding and also for your visiting our cache.
(zdroje informacii a fotografii: georma144, sk.wikipedia.org, infotabule Diplomova praca Blanka Szabova 2002, uzemneplany.sk, enviroportal.sk, geology.sk, klubvtn.info, nadler.estranky.cz, webumenia.sk)
