Pohľad na hrad z juhu.
Trocha netradičný pohľad od východu.
Hrad Uhrovec leží v odľahlej polohe Strážovských vrchov, 10 km severovýchodne od Bánoviec nad Bebravou. Hoci je v ruinálnom stave viac ako 150 rokov, po architektonickej stránke patrí k najhodnotnejším hradom Slovenska. Má zachovanú neskororománsku kaplnku a veže, rozsiahly renesančný palác s mnohými architektonickými detailami, krbmi, záchodmi, cisternami, ktoré sa na iných hradných zrúcaninách nezachovali.
Vstup do hradu.
Uhrovec vznikol ako refugiálny hrad v priebehu 60. rokov 13. storočia. Jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi, ktorý nadobudol vokolí rozsiahle majetky a mohol túto stavbu realizovať. Prvou písomnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295. V nej sa konštatuje, že Matúš Čák sa rozhodol vymeniť svoje majetky v Tekove za hrad Uhrovec (castrum Ugrog) a dediny Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch, Žitná, Radiša, dedinu ležiacu pod hradom, ktorá sa volala Močiarnik (dnešné Podhradie) a Šípkov. Aj keď Matúš Čák pôvodnému majiteľovi panstva Petrovi synovi magistra Báša priplatil sumu 50 hrivien, išlo o zjavne nerovnocennú majetkovú výmenu. V listine Ostrihomskej kapituly z roku 1297 sa sťažuje Mikuláš, že Matúš Čák prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Tekove. Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku. Matúš Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta.
Západ slnka fotený zo strechy renesančného paláca.
V kráľovských rukách zostal hrad Uhrovec až do roku 1389, kedy ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojmu obľúbencovi Štiborovi zo Štiboríc a Beckova a jeho bratom. K hradu patrilo mesto Bánovce a 21 dedín v povodí potoka Radiše a na hornom toku Bebravy. Štiborovcom patrilo panstvo až do roku 1434. Keďže išlo o najvýznamnejších a najbohatších magnátov Uhorska, nemožno vylučovať ani ich stavebné aktivity na hrade. Po smrti Štibora mladšieho hrad Uhrovec pripadol kráľovi. Ten ho roku 1435 udelil svojej žene kráľovnej Barbore. Tá ho vlastnila do roku 1439, keď jej hrad odobral uhorský kráľ Albrecht Habsburský a udelil ho svojej manželke Alžbete.
Hospodárska budova.
Začiatkom 40. rokov 15. storočia sa novým držiteľom hradného panstva stal vplyvný magnát z Liptova Pongrác zo Sv. Mikuláša. Okolnosti získania hradu bližšie nepoznáme, ale existujú doklady, že Pongrác na Uhrovci sídlil. Roku 1453 legalizoval Pongrácovu držbu hradu král' Ladislav V. Pohrobok za preukázané verné služby a udelil mu ho do dedičnej držby. Ako majiteľ hradu sa po Pongrácovej smrti spomína Ján Pongrác. Jánovi a jeho dcéram hrad patril aj v priebehu 80. rokov 15. storočia. S Pongrácovcami tiež možno spájať stavebné aktivity, najmä zvyšovanie obranyschopnosti hradu, pretože po smrti kráľa Albrechta vypukla v krajine feudálna anarchia. Pongrácovci sú spájaní aj s faľšovateľskými aktivitami na hrade.
Západná strana hradu.
Roku 1483 sa ako záložný vlastník panstva uvádza Ondrej Danffy z Dobozu. Ako ďalší spoludržiteľ hradu sa na prelome 15. a 16. storočia spomína aj Ondrej Kolár z Výčap. Roku 1506 vdova po Ondrejovi Danffym Barbora dala hradné panstvo do zálohu za 7000 zlatých Vavrincovi Salczerovi zo Záblatia, ktorý Uhrovec držal až do začiatku 30. rokov 16. storočia. Salczerovci dali postaviť aj kaštieľ v Uhrovci. Nezabudnite navštíviť aj kešku Poklad grófa Zaya venovanú histórii Uhrovského kaštieľa.
Pohľad na severnú časť hradu.
Východný pohľad zo strechy na hrebeň Strážovských vrchov.
Roku 1530 získal hradné panstvo Uhrovec Peter zvaný Doktor de Zylagy, správca kráľovských príjmov. Roku 1533 mu potvrdil držbu panstva Ferdinad I. Peter Doktor sa oženil s Brigitou so Slopného a po roku 1533 sa rozhodol pre dôkladnú prestavbu hradu. Práve v tomto čase (medzi rokmi 1533-1546) sa dobudoval tzv. Dolný hrad a prístup do hradu po moste popod delovú baštu. Manželstvo Petra Doktora zostalo bezdetné. Kráľ Ferdinand I. v roku 1547 udelil hradné panstvo Uhrovec Františkovi Zayovi z Čemeru. Uvedenie nového majiteľa do držby nebolo jednoduché. Proti tomu protestovali vdova Brigita a ďalší okolití šľachtici. Kráľ uznal nároky vdovy po Petrovi Doktorovi a prikázal Františkovi Zayovi primerane ju odškodniť. Roku 1549 preto nariadil Nitrianskej kapitule, aby odhadla výšku finančných nákladov, ktoré Peter Doktor vložil do prestavby hradu. Zástupca kapituly spoločne s murármi, kamenármi, tesármi a lámačmi kameňa odhadli výdavky Petra Doktora nasledovne: hodnota postavených múrov na dolnom i hornom hrade a hodnota použitého materiálu (kameňa, vápna, železa, dreva) bola stanovená na 4000 zlatých dukátov. Hodnota tesárskych prác bola odhadnutá na 500 dukátov, vyhĺbenie priekopy a cisterny na dolnom hrade na 1000 zlatých. Suma 5500 zlatých je veľmi vysoká a svedčí o výraznej prestavbe hradu.
Tajomný hrad v noci.
František Zay až do svojej smrti roku 1570 nemal čas realizovať žiadny významnejší stavebný počin na Uhrovci, pretože sa neustále zdržiaval v kráľovských službách ďaleko od domova. Po roku 1570 sa hradné panstvo rozdelilo medzi synov Františka Zaya. Význam hradu stúpol v nasledujúcom 17. storočí, keď v časoch protistavovských povstaní a tureckého nebezpečenstva slúžil ako útočisko pre Zayovcov a okolitú šľachtu. Mnohí si na hrade nechali uschovať' svoje cennosti a donačné listiny. V druhej polovici 17. storočia sa množili spory medzi Zayovcami o údržbu hradu. Roku 1680 si napríklad Štefan nechal vyhotoviť svedectvo Trenčianskej stolice, že iba on sám sa riadne stará o údržbu hradu, kým ostatní jeho bratia túto povinnosť zanedbávajú.
Nočné nádvorie spodného hradu.
V priebehu 18. storočia hrad pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem niekoľkých drábov na ňom majitelia trvalo nesídlili. Využíval sa ako väznica. Zayovci z piety k svojmu rodovému sídlu nechali ešte roku 1802 núdzovo poopravovať časť striech hradu, ktoré boli strhnuté počas víchrice. V júli 1848 bol hrad podpálený a začal pustnúť.
Pozor pri nočných návštevách hradu! Pohybujú sa tam aj nadprirodzené bytosti..
Ďalšie informácie a fotografie nájdete na webových stránkach OZ Hrad Uhrovec.
Ku keške: Nachádza sa kúsok od hradu kôli nerušenému odlovu, ktorý vzhľadom na obtiažnosť budete asi potrebovať. Možno bude nižšie ako by ste si mysleli, alebo chceli, ale zo správneho uhla uvidíte niečo, čo tam nepatrí... Pozor na odlov v zime a keď bude mokro - mohlo by sa šmýkať.
Keďže keška je umiestnená na mieste kde môže byť (a dosť často aj je) trocha problém so signálom pridávam nejaké ďalšie informácie:
Naozaj netreba ísť do terénu 4 a viac. Žiadne lozenie do výšok a nebezpečných terénov nie je nutné.
Doporučujem poriadne pozrieť spojler.
A posledná pomôcka: snehom nezapadá. A keby náhodou áno, tak to bude aj tak jedno, lebo v tom prípade by ste sa k hradu asi nedostali.
Keď odlovíte kešku, doporučujem nevynechať ani návštevu hradu. A ak budete mať šťastie, tak aj s výkladom od kastelána. Na hrade sa dajú kúpiť nejaké reklamné predmety a aj čosi na občerstvenie.