VEĽKÁ LEHOTA
Obec Veľká Lehota sa rozprestiera v objatí lesov Pohronského Inovca. Leží v nadmorskej výške 650 m na zvlnenej vysočine medzi vrchom Voj
šín (760m), Veľkým Inovcom (901m) a Hájom (616m), pod úpätím Kamenného vrchu. Okolie obce tvoria lesy prevažne listnaté s dubovým a bukovým porastom.
História a súčasnosť obce
Obec Veľká Lehota bola založená v dobe Matúša Čáka, pri opátstve sv. Benedikta. Prvá písomná zmienka je zachovaná v zakladacej listine mestečka Nová Baňa, vystavenej kráľom Ludvikom Veľkám v roku 1345. V nej je spomenutá Veľká Lehota pod menom "Nova plantatio". Túto obec a aj obec Malú Lehotu kráľ Žigmund v roku 1424 daroval Bebekovi ako príslušnosť hradu Hrušov. Listina z roku 1467, nachádzajúca sa v archíve Letohrádku v Topolčiankach hovorí, že Veľká Lehota patrila majiteľom hradu Hrušova. Vidno to i z listiny z roku 1468, podľa ktorej Imrich Zápoľský predal Hrušov s majetkom Pavlovi Szölcesénimu, proti čomu protestoval benedický opát. Ešte v roku 1504 patrila táto obec spolu s Malou Lehotou Hrušovskému hradu. Neskoršie však prešla pod právomoc majiteľov Topolčianok.
Prvým strediskom duchovného života sa stala kaplnka postavená v roku 1780, v roku 1809 prestavaná na kostol sv. Martina. Fara bola postavaná zároveň s prestavbou kaplnky, kedy bola postavená i budova pre vedľajšiu rímskokatolícku ľudovú školu. Štátna ľudova škola bola postavená v roku 1927/28. Toľko sa hovorí v kronike o obci Veľká Lehota.
Obec tvorí 15 štálov, ktoré tvoria ucelenú časť obce a dve osady Čikág a Inovec, vzdialené od centra obce 1,5 až 2 km. Názvy štálov boli odvodené od priezvísk a polohy, ktoré boli prevažujúce. Názvy sa používajú dodnes: Šmondrkovci, Burovci, Gábrišovci, Dolní Garajovci, Cudenice, Pirte, Vaškovci, Zduchovci, Tutajovci, Mánikovci, Mihálovci, Chujacovci, Hudcovci a Vigľáš. 
Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. V rokoch 1925-1938 pre nedostatok pracovnách príležitostí odchádzali za prácou do Francúzka, Belgicka a USA. Naspäť sa vracali ako odborníci banských, strojných a poľnohospodárskych profesií.
V súčasnosti žije v obci 1350 obyvateľov. Slúži im zdravotné stredisko, pošta, farský úrad, kultúrny dom, ktorý sa využíva na rôzne podujatia a vystúpenia, základná škola a materská škola, ktorá bola postavená v 80-tych rokoch v rámci akcie Z. V nej sa nachádza aj školská jedáleň, v ktorej sa stravujú nielen žiaci základnej školy, ale aj niektorí obyvatelia obce. Svojpomocne bola tiež postavená budova obecného úradu, v ktorej má sídlo matrika aj pre susednú obec Malú Lehotu. V budove obecného úradu sa nachádza jedna z najkraších obradných miestností okresu. V rámci akcie Z bol postavený aj nový dom smútku. V obci je rozvinuté súkromné podnikanie v obchodnej činnosti, službách a strojárenskej výrobe. V roku 1991 bola postavená a daná do prevádzky obecná pekáreň, zamestnávajúca 11 občanov obce. Výstavbou obecnej pekárne sa sčasti riešila aj nezamestnanosť občanov. Výrobky, ktoré vyrábajú v pekárni sa predávajú nielen v obci, ale aj v blízkom okolí.
Pre ochranu životného prostredia je v dolnej časti obce vybudovaná čistička odpadovách vôd a kanalizácia obce. V obci je tiež zriadená obecná tržnica, ktorá slúži občanom hlavne v letných mesiacoch. 
Ďalej bola vykonaná regulácia potoka a výstavby nových rodinných domov. V obci sú k prechodnému pobytu prihlásení chatári a chalupári. Celkom je 48 chatárov a chalupárov, ktorí trávia svoj voľný čas v našej obci. Pre rozvíjanie a rozšírenie športovej činnosti v obci slúži športové ihrisko, na ktorom sa odohrávajú rôzne majstrovské a priateľské futbalové zápasy, zároveň slúži aj pre žiakov základnej školy na hodiny telesnej výchovy a záujemcom o šport.
V roku 1993, kedy sa u nás konalo XIII. stretnutie Lehôt a Lhot z celej Slovenskej a Českej republiky, bol vybudovaný amfiteáter s kapacitou 2150 ľudí, ktorí odvtedy slúži pre rozmanité kultúrne akcie a podujatia na zabezpečenie ďalšieho kultúrneho rozvoja. Jeho areál sa neustále zveľaduje.
Historicky najstaršia budova je rímsko-katolícky farský kostol sv. Martina, neogotický, postavený v roku 1809 na mieste staršej barokovej kaplnky z roku 1780. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria so strešnou vežičkou nad štítovým priečelím. V lodi je atypický drevený trámový strop. Kostol má hlavný oltár sv. Martina - patróna kostola, bočné Sedembolestnej Panny Márie, Ružencovej Panny Márie a sv. Jozefa. Na ľavej strane kostola je umiestnená pôvodná kazateľnica. Neďaleko kostola sa nachádza park, v ktorom je umiestnená soc
ha sv. Jána Nepomuckého a pamätník padlým hrdinom z prvej svetovej vojny.
Šport a turistika
Veľká Lehota má vytvorené veľmi dobré podmienky pre zimné športy, najmä pre lyžovanie. K dispozícii je tu jeden lyžiarsky vlek - na Drozdove (600 m). Snehová pokrývka tu v zimných mesiacoch dosahuje priemernú hrúbku 80 - 100 cm. Lyžiarska sezóna tr
vá od novembra až do polovice marca. V lete je atraktívna turistika. Zaujímavé su turistické trasy na Sedlovú skalu, odkiaľ je krásny výhľad na Novobanskú kotlinu, rovnako pekné sú aj túry na Inovec, Starohutský vodopád a Kamenný vrch. Okolité lesy poskytujú ideálny priestor pre hubárov.
Kultúra a tradície
Folklór má vo Veľkej Lehote dominantné postavenie. Zachoval sa ľudový kroj, kultúrne tradície a zvyky, ako sú fašiangy, páračky, výroba tkaných kobercov a spievanie vianočných kolied. Kultúrne tradície obce udržujú dve folklórne spevácke skupiny, z ktorých najdlhšiu a najbohatšiu tradíciu má mužská spevácka skupina pod vedením Dominika Garaja, ktorý sa okrem toho zaoberá aj výrobou gájd. Cech slovenských gajdošov má zriadenú gajdošskú cechovú izbu vo Veľkej Lehote. Ženská spevácka skupina pracuje už 20 rokov. Pravidelne vystupujú na kultúrnych podujatiach Strakonice, Východná, Detva, Strážnica, Podhorie. Reprezentujú Veľkú Lehotu a celý región v Slovenskej republike i v zahraničí. Lehotské gajdy zneli už na Sicílii i na severe Európy. Od roku 1994 sa každoročne v máji koná na amfiteátri Detský folklórny festival "Pod Inovcom" a prehliadky detských folklórnych súborov, ktoré majú poukázať na to, že detský folklór má nezastupiteľné miesto v našich obciach a mestách. Je nevyčerpateľnou studnicou tradícií.
http://www.region.novabana.sk/html/indexvle.htm