História
Podľa najstarších prameňov z roku 1808 názvy obce boli : Redé, Redová, Rhedova, Neuhaus. O vzniku Rejdovej kolujú viacej verzií : Ladislav Bartolomeides / 1808 sa domnieval, že obec bola založená baníkmi, ktorí v tomto kraji dolovali meď a železo.
Illa Bálint v Dejinách Gemerskej župy považuje Rejdovú za pôvodnú valašskú obec, ktorej vznik kladie do prvej polovice 15.stor.
Ďalej ju spomína zapisovateľ desiatkov v roku 1551 a tak je pravdepodobné, že vznikla už začiatkom 16. Stor.
Našli sa však ešte staršie zápisy, kedy na území terajšej obce stáli dve osady. Pod názvom Komorovo sa spomína v roku 1427 jedna z osád, ktorá bola drevorubačskou osadou. Z roku 1427 je aj prvá zmienka o osade Romokovo. Bola to valašská usadlosť, patriaca štítnickým Bebekovcom.
Iné zdroje hovoria, že obec vznikla už v 1.pol. 14.stor. Pôvodná obec bola založená a ležala si 1 km pod dnešnou obcou v miestnej časti Rybník a nazývala sa Rybnica. Neskôr sa však jej názov menil na Nojhaus, Sajoréde, Rómok-vagas, Redová a až nakoniec sa ustálil v dnešnej podobe Rejdová.
Z ľudovumeleckej výroby sa v obci dodnes zachovalo tkanie plátna a pokrovcov, výroba šindľov, výroba bačovského riadu, výroba košíkov a paličkovanej čipky.
Baníctvo, poľnohospodárstvo a pasenie dobytka a oviec a s tým súvisiace remeslá boli hlavnými zdrojmi obživy jej obyvateľov.
V obci sa zachovalo niekoľko drevených zrubových domov a v hornej časti dediny takmer nenarušená zástavba murovaných domov, vrátane rozsiahlych hospodárskych objektov. Najstarší dom v obci pochádza z roku 1764 , ďalšie datovanie je z roku 1830.
Obec v minulosti vlastnila pražiace pece na spracovanie rúd, dve píly na spracovanie rúd, dve píly na spracovanie dreva, dva mlyny, dva pivovary, neskoršie obecný dom, ďalej tzv. foľuš na spracovanie súkna z ovčej vlny a pod.
V tomto období vyrástla Rejdová medzi najväčšie valašské obce.
Rejdová je od samého začiatku pastierskou obcou. V 18.stor. chov oviec bol veľmi rozsiahli. Podnikavé obyvateľstvo sa začalo venovať drevárstvu. Postavili píly, kde rezali hlavne dosky. S výrobou šindľov sa stali známi široko-ďaleko. V neskorších rokoch sa obyvatelia obce nezaoberajú už len poľnohospodárskou výrobou , ale aj prácou s kovmi. Pracovali čiastočne v baniach, v kovových hutách a dielňach.
Rejdovčania sa nezaoberali len remeslami, salašníctvom, prácami v lese a v hutách, ale bolo tu ešte aj v polovici 20.stor. rozšírené tkanie plátna a súkna, šitie bohato vyšívaných tradičných kožúškov, súkenných častí odevu a kapcov, paličkovanie hustých pásikových čipiek na čepce.
Zástavbu prevažne z 19.stor. charakterizujú zrubové trojpriestorové domy z drevených trámov, omazané hlinou a natierané väčšinou modrou farbou-šmolkou. Strechy sú šindľové so štítom, lomenicou a polkružím. Podobne ako ostatné horské dedinky má i Rejdová dlhé priechodné dvory s hlbokou zástavbou domov. K takejto podobe vznikla na prelome 19. A 20 stor.
Na konci dvorov sú v zhlukoch postavené hospodárske stavby- stodola, chliev a ovčiareň.
Súčastnosť
V obci sa nachádza Základná škola, Materská škola, Škola v prírode, Nákupné stredisko COOP-Jednota, Poľnohospodárske družstvo, Urbárske družstvo a dve pohostinsko-reštauračné zariadenia - Hostinec pod Stolicou, Espresso Jánošík.
V posledných rokoch sa v obci rozvíja cestovný ruch a to hlavne v zime, nakoľko sa v obci nachádza lyžiarske stredisko, s troma vlekmi. Ubytovanie je možné na súkromí , v Škole v prírode a zároveň v obecných ubytovniach /kapacita 50 a 13 lôžok/.
Množstvo chalupárov v obci sa stará o zveľaďovanie starých zchátralých domov, ktoré sú opravované na rekreačné chalupy.
Letná turistická sezóna priťahuje návštevníkov hlavne kvôli krásnej prírode, možnosti turistiky, cykloturistiky, zberu lesných plodov a pod.
Dominantou obce je kostol Svätého Archanjela Michala zo 17.storočia, ktorý je zapísaný v zozname štátom chránených kultúrnych pamiatok.
V mesiaci júl sa každoročne koná Hviezdicový výstup na najvyšší vrch Slovenského rudohoria Stolicu /1476 m.n.m./
Tradície
Obec Rejdová je bohatá na ľudové tradície aj v súčasnosti. Zvyky predkov zachováva folklórny súbor Hôra pod vedením p. Márie Brdárskej už 50 rokov. Dodnes sa zachovali pekné ľudové kroje, piesne, ale aj rôzne zvyky a obyčaje. Medzi zvyky, ktoré sa prechovávajú vo väčšine rodín aj dodnes patria zvyky z obdobia Vianoc, Veľkej noci, Nového roka, Rusadiel.
Už 33. Rokov sa v obci koná Gemerský folklórny festival, ktorého hlavným poslaním je prezentácia folklóru a ľudového umenia.
Každoročne sa tu stretáva niekoľko stoviek účinkujúcich , nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
Sprievodným podujatím GFF je jarmok tradičných ľudových remesiel na námestí obce, kde sa návštevníci môžu oboznámiť s remeslami, ktoré sa v našej obci zachovali dodnes.
V posledných rokoch mali ukážky remesiel veľmi pozitívnu odozvu, hlavne kvôli možnosti ich praktického vyskúšania si.
Súčasťou GFF sú aj ukážky dvorov – bačovský, gazdovský, dvor výšiviek a pod. V jednotlivých dvoroch sú nainštalované výstavy a ukážky tradičného gazdovského náradia, pomôcok a rôznych iných predmetov, ktoré sa v minulosti používali.
Ďalším sprievodným podujatím v rámci GFF je „Rejdovská koštovačka“ – súťaž o najlepšiu domácu pálenku. Tohto roku získala 1.miesto „šípkovica“ z Vyšnej Slanej.
Organizátorom GFF je Obec Rejdová v spolupráci s Gemerským osvetovým strediskom Rožňava.
Súbor Hôra
Vznik folklórnej skupiny Hôra Rejdová sa datuje približne od roku 1947, kedy vznikla prvá národopisná skupina, ktorá sa venovala folklóru. V roku 1953 vtedajší učiteľ pôsobiaci v našej obci založil folklórnu skupinu Hôra, ktorej názov má až doteraz. Počas 50-ročnej existencie sa folklórna skupina zúčastnila rôznych kultúrnych podujatí, festivalov a slávností v rôznych častiach našej krajiny, ale aj v zahraničí, napr. v Nemecku, Rumunsku, Maďarsku, Poľsku, na Slovensku to boli Strážnice, Detva, Klenovec a iné.
V súčasnosti má folklórna skupina 20 členov. Pravidelne sa zúčastňuje rôznych podujatí na Gemeri , ako napr. Rok na Gemeri v Slavošovciach, Slávnosti v Brdárke, Gemerský folklórny festival v Rejdovej a mnohé iné.
Umeleckou vedúcou je dlhoročná členka folklórnej skupiny a zároveň sólistka p. Mária Brdárska-Janoška.
V roku 2005 a 2006 dosiahla folklórna skupina významné úspechy :
V okresnej súťaži folklórnych skupín NOSITELIA TRADÍCií 2005, dňa 16.10.2005 – diplom za najlepší výkon s postupom na krajskú súťaž v Trebišove
Na Krajskej súťaži folklórnych skupín NOSITELIA TRADÍCiÍ v Trebišove dňa 12.11.2005 – Diplom s postupom na celoštátnu súťaž
Na celoštátnej súťažnej prehliadke folkl.skupín NOSITELIA TRADÍCIÍ v Liptovskom Mikuláši dňa 14.5.2006 cenu za interpretáciu svadobných piesní
Hlavným cieľom folklórnej skupiny je aj v budúcnosti zachovanie folklóru , zvykov a obyčají z minulosti a vzorná reprezentácia našej obce s cieľom jej zviditeľnenia.
zdroj: internet