B. S. Timrava v Lučenci
Spisovateľka Božena Slančíková Timrava sa narodila v roku 1867 v Polichne. Jej otec bol evanjelickým farárom v Polichne a matka farárskou dcérou z Kyjatíc. Slančíkovci mali jedenásť detí, ale iba šesť z nich sa dožilo dospelého veku. Božena Slančíková od mladosti rada čítala diela slovenských, ale aj zahraničných autorov a to v nej vyvolalo túžbu po vlastnej tvorbe. Počas svojho života napísala množstvo diel, či už poéziu alebo prózu. Vo svojich dielach verne opisovala vrchárske Novohradské dediny, ľudí i prírodu. Ľud jej dielam rozumel, boli mu blízke a preto sa stali obľúbenými. Za svoju tvorbu bola v roku 1947 poctená titulom Národná umelkyňa. Božena Slančíková Timrava žila na sklonku svojho života v Lučenci, kde aj v roku 1951 zomrela.
S menom Boženy Slančíkovej Timravy je v Lučenci spojených viacero miest a inštitúcií. Najznámejšou je Lučenské gymnázium, ktoré bolo premenované na Gymnázium B. S. Timravy v roku 1949. Pred budovou gymnázia sa nachádza socha B. S. Timravy. Pamätná doska B. S. Timrave je umiestnená aj na dome na Partizánskej ulici, kde spisovateľka bývala a zomrela. Meno národnej umelkyne nesie aj jedna z ulíc v Lučenci. Bustu B. S. Timravy môžete zase vidieť na jej pomníku v cintoríne v Lučenci. Kultúrny dom v Lučenci je v súčasnosti pomenovaný Divadlom B. S. Timravy a svoje sídlo v ňom má aj Divadelný súbor Timrava. Mesto Lučenec v spolupráci s Domom Matice slovenskej v Lučenci a Novohradským osvetovým strediskom každoročne organizuje celoslovenskú súťaž v prednese pôvodnej slovenskej prózy Timravina studnička.
Ku keške: Nebojte sa, nebudeme Vás vodiť po pamätníkoch v meste. Stačí ak prídete na úvodné súradnice a tam nájdete tabuľu s menom B. S. Timravy. Na tabuli sa nachádzajú dva dátumy. Súradnice finálu potom vypočítate nasledovne:
N 48° 19,(333 + súčet nepárnych číslic v druhom dátume)
E 019° 39,(879 + súčet párnych číslic v prvom dátume)
Jednoduché, však? Pre vašu spokojnosť je tu malá kontrola: súčet čisiel pripočítaných k jednotlivým súradniciam je 39. Takže môžete bežať pre kešku, len prosím, keď ju nájdete a budete ju chcieť vytiahnuť zo skrýše, rozhliadnite sa okolo, či je čistý vzduch, aby nám zase nezmizla. Nájdením kešky sa však vaša výprava nekončí. Aj u Slančíkov na polichnianskej fare sa mládež zabávala rôznymi domácimi spoločenskými hrami, ako napr.: Tajné písmo, Na zálohy, Rébusy, Na pokrývku, Na prsteň, Stavanie sochy, Slepú babu, Ako sa páči a atď. Aj my sme pripravili pri publikovaní tejto kešky pre vás jednu hru. Bola to hra na spisovateľa. Okrem logbooku ste našli v krabičke aj zošit, v ktorom ste k začatému príbehu mohli doplniť pár viet a posúvať tak dej príbehu ďalej. Tento príbeh sa tvoril do leta 2025, kedy sme ho z úcty k jeho hlavnému hrdinovi ukončili. Bol ním Števolc, známy a obľúbený kešer, ktorý nás v lete 2025 opustil a odišiel loviť kešky do kešerského neba. Čiastočný prepis vzniknutého príbehu uvádzame nižšie. Spomeňte si pri jeho čítaní na pekné chvíle strávené so Števom alebo na jeho úžasných keškách. Máme tu však pre vás novú hru. Môžete vymyslieť básničku alebo vtip o geocachingu a napísať ho zo zadnej strany logbooku. A pokojne si pritom urobte pohodlie na niektorej lavičke v okolí, len potom nezabudnite dať kešku na pôvodné miesto a trochu ju primaskovať. Keď sa vám táto hra bude páčiť, zastavte sa tu ešte niekedy a prečítajte si nové básničky a vtipy, ktoré pribudli po vášej návšteve.
... HAPPY CACHING A PRÍJEMNÚ ZÁBAVU ...
Príbeh z kešky
Venované večnej pamiatke na úžasného človeka a kešera Števalc.
Tento príbeh sa odohráva na začiatku tretieho tisícročia. Po nenásytných pásavkách zemiakových, nazývaných u nás aj mandolinky a po nezdravých hamburgeroch, konečne z Ameriky dorazilo na Slovensko aj niečo poriadne. GEOCACHING! Netrvalo dlho a táto úžasná hra prekročila aj hranice okresu Lučenec. Žil tu aj jeden nebojácny geokešer Števolc, ktorý posunul miestny GC na úplne inú úroveň. Jeho kešky sa preslávili po celom okrese, ba možno aj ďalej. Každý s radosťou hľadal jeho výtvory, ba až s nedočkavosťou sa čakalo, čo nového vymyslí. Hlavičky trocha potrápil, ale srdcia geokešerov radosťou naplníl. Jedného dňa Števovi pípol mail s novou keškou. Listing sľuboval nezabudnuteľné dobrodružstvo a úkryt, aký ešte nikdy nikto nevidel. Zbalil si preto všetky potrebné veci a vydal sa na cestu. Geovozidlo zaparkoval dva kilometre od finálnych súradníc. Bol v lese, no nevšimol si otvorenú závoru, ktorá bola trošku zarastená. Keďže owner kešku uložil už dávnejšie, chodníček od miesta kde končila cesta nebol žiadny a tak Števo na chvíľu zastal a zadíval sa poriadnejšie do mobilu. Šípka ukazovala jasne, ale tá džungľa čo bola pred ním, sa mu veru moc nepozdávala. „Kade?“ povzdychol si nahlas. „Nebudem si ja špiniť ancuk po dedovi“. A tak sa vrátil k zaparkovanému autu po motorovú pílu. „Nebudem si cestu ku keške raziť holými rukami“ A tak si začal raziť cestu hustým lesom. Ten sa mu ale zdal neskutočne obrovský. Chvíľami mal pocit, že je ako v rozprávke O šípkovej Ruženke. Bál sa, že mu nevystačí zásoba benzínu v píle na to, aby sa ku keške dostal včas. Onedlho ho prekvapila nemilá návšteva. Vybehol na neho mugel s medveďom na vodítku. Tiež mali motorovú pílu. Medveď do Števa zabil očami a zo Števa niečo vypadlo. Aj hľa, veverica! Nebudete veriť, ale aj ona mala malú, maličkú, zlovestne sa blištiacu motorovú pílu. Števo ju spoznal. Bola to jedna veverička z povestnej veveričiackej skupiny z Mikmeho D5 kešky s nečakaným názvom „Veveričky“. Tak do boja, súboj na píly sa môže začať. A Števo odpílil prvý konár. Fúha, no to je riadna fuška. Dal si prestávku. Sadol si na konár a vytiahol chladené geopivko. Než sa ale stihol napiť, priskočila k nemu veverica a vytrhla mu fľašku z ruky. Glo, glo, glo, glo, ... a fľaša ostala prázdna. „To bola osviežujúca vodička, hneď mi je lepšie“, povedala veverica. No, ale nebolo to lepšie, alebo z tej vodičky sa vykľula vodečka. No hnus, odpľula si veverica a ťažko preglgla. A tak začal nový rok 2019 a vonku začalo husto snežiť. Veverička zaliezla do brlôžka v strome, užívala si oriešky a geopivko. Už sa nevedela dočkať jari. A ako išiel čas, Števo sa stále hlbšie ponáral do džungle, v ktorej mala byť skrytá keška. Aj keď už bez píly, ale nebojácne napredoval, až zrazu zbadal jaskyňu a v nej ... sa objavil medveď. Nebol to však obyčajný medveď, ale medveď mýval. Chvíľu si ho obzeral, až pochopil, že medveď sa vôbec nehýbe. Prišiel bližšie, aby zistil, či dýcha. Videl, že sa trasie. Jeho rapídne kmitanie očí ho presvedčilo o tom, že medveď si prechádza REM fázou spánku a práve zažíva spánkovú paralýzu. Klepal sa a na jemnom pohybe papule mu bolo vidno, že sa snaží niečo vyloviť. Bohužiaľ mu nebolo nič rozumieť. Naraz nastala veľká rana a .... všetko sa zatmelo a Števolc vyskočil z postele.
A nezabudnite si prečítať aj vtipy a básničky o geocachingu z druhej strany logbooku.