Kláštor sv. Kataríny, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia. 
V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej. Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár bol odnesený a zničený a kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. Zdalo by sa, že tu končí jeho zaujímavá a búrlivá história.
Dnes možno vidieť ešte dobre zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave (aj po dvesto rokoch chátrania stoja múry i veža kostola), no na druhej strane kláštor zostal ukrytý pred zrakmi i pozornosťou väčšiny milovníkov histórie a vzácnych pamiatok. Ale každý návštevník, ktorý sa ocitne pri týchto majestátnych ruinách je očarený ich krásou, dôstojnosťou i zvláštnou magickou atmosférou vyžarovanou niekoľko storočnými kameňmi v majestátnom tichu okolitej lesnej pustatiny.
