Vydajme sa na prechádzku lesom trochu inak ako zvyčajne. Ak si budeme pozornejšie všímať staré pne, ležiace konáre či odumreté stromy, zistíme, že skoro na každom rastú drevokazné huby. Ich farba, tvar či veľkosť prezrádza, že zďaleka nie sú rovnakého druhu. Najčastejšie nájdeme drevnaté druhy, napríklad práchnovec kopytovitý (Fomes fomentarius), ohňovec obyčajný (Phellinus igniarius).
Mohlo by sa zdať, že drevokazné huby nie sú na nič užitočné, že len škodia drevu. V skutočnosti však majú veľký význam pre prírodu aj pre človeka.
Tak ako dravé zvieratá zabezpečujú kolobeh života medzi živočíchmi, drevokazné huby majú podobnú úlohu v lesnom ekosystéme. Tým, že vyrastajú z drevnej hmoty a živia sa ňou, starajú sa o zrýchlený rozklad odumretého dreva a návrat živín do pôdy. V starších lesoch možno pozorovať väčšiu rozmanitosť druhov než v mladých, zdravých lesoch.
Ľudia oddávna poznajú významné liečivé účinky niektorých druhov.
Húževnatec jedlý je slovenský názov pre japonskú hubu Shitake (Lentinula edodes ). Pripisujú jej celý rad liečivých účinkov, Japonci veria, že predlžuje život. V našich lesoch sa nevyskytuje, ale dá sa vypestovať v umelých podmienkach.
Lesklokôrovka obyčajná (Ganoderma lucidum), po japonsky Reishi, po čínsky Ling Zhi sa považuje za zázračnú hubu. Vo východnej medicíne sa využíva dlhšie než 2000 rokov. Občas sa dá na ňu natrafiť aj v našich lesoch.
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) obsahuje množstvo organizmu prospešných látok. V dávnych časoch ju v Číne nazývali Božský kvet. Rastie aj v našich lesoch a ľahko sa dá dopestovať, dokonca aj na balkóne.
Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale drevokazné huby majú význam aj pre labužníkov.
Hliva ustricová má okrem zdravotných účinkov aj výbornú chuť a nie je problém ju zohnať na trhu či v obchode. Ale jedlá uvarené z čerstvej hlivy z lesa sú omnoho chutnejšie. Hliva rastie vo veľkých trsoch na dreve a možno ju pri troche šťastia nájsť takmer po celý rok, pokial nie sú tuhé mrazy. Rovnako dobrá ako hliva ustricová, sfarbená do siva je hliva buková, sfarbená skôr do béžova.
Pečeňovec dubový (Fistulina hepatica), po anglicky Ox-tongue fungus alebo Beefsteak Fungus je za mlada výbornou jedlou hubou. Jeho vzhľad zodpovedá názvu, zvonka aj v reze vyzerá ako pečeň a vyteká z neho tekutina pripomínajúca krv. Rastie zvyčajne pri koreňoch dubov, nie je jednoduché ho zbadať. Drevo dubov, na ktorých rastie, získava peknú tmavú farbu. Označuje sa názvom Brown Oak a je žiadané v nábytkárskom priemysle.
Sírovec obyčajný (Laetiporus sulphureus) je krásna, neprehliadnuteľná, žlto sfarbená huba. Rastie v stupňovitých trsoch a je sotva zameniteľný s inou hubou. Angličania ho volajú priliehavo Chicken of the woods. Vyskytuje v listnatých lesoch, najhojnejšie v lužných, ale tiež v záhradách aj parkoch. Hubári sa tešia, keď ho nájdu. Mladé, mäkké a šťavnaté kúsky sa dajú chutne upraviť. Záhradkári sa netešia, ak ho nájdu v záhrade. Sírovec je veľmi agresívny a strom, na ktorom sa objaví, to má spočítané.
Ak ste dostali chuť na hubovú pochúťku, ale nemáte skúsenosti so zberom húb, buďte opatrní a radšej sa poraďte so skúsenejšími hubármi.
Ak na prechádzke za keškami objavíte drevokazné huby, potešíme sa, ak k logu pridáte ich fotografie.