GC6JD24 PSL #16 Poľovný revír (Traditional Cache) in Trnavský kraj, Slovakia created by LACHTANIK

GC6JD24 ▼

A cache by LACHTANIK Message this owner

Hidden : 5/23/2016

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Po stopách LACHTANIKOV

je séria 25 kešiek a Bonusovej kešky, ktoré sa nachádzajú vo Výtockej doline a v okolitých lesoch. Názvy niektorých kešiek sú svojské, lebo miesta, kde sú uložené, pomenovali "malí" LACHTANICI na našich potulkách.

Lesy povodia Striebornice, ale aj bystrina Striebornica sama, boli v minulosti a ešte i dnes sú vynikajúcimi poľovnými revírmi. Výkon poľovníckeho práva takmer vždy patril ich majiteľom. V minulosti ich vlastnil moraviansky gróf Alfréd Zedtwitz a po roku 1945 najprv československé a neskôr Slovenské štátne lesy, ktoré malé čiastky z nich prenajímajú miestnym poľovníckym združeniam. Lesný revír Striebornice je bohatý na vysokú a čiernu zver. Loví sa jelenia, srnčia, diviačia a od roku 1960 aj muflónia zver, ktorá sa tu značne rozšírila po jej umelom nasadení v poľovnom revíri Kočoviec (1953). Táto divá ovca sa zo svojho pôvodného biotopu z ostrovov Sardínie a Korziky po prvý krát dostala na Slovensko v 60. rokoch 19. storočia do obory grófa Forgáča v Gýmeši (Jelenec). Vo vodách Striebornice sa loví pstruh a v minulosti potočný rak. Pstruhmi a rakmi bystrina priam oplývala a to do roku l933, kedy došlo k výstavbe piešťanského vodovodu a z bystriny ubudlo takmer dve tretiny vody. Lov zvery v časoch, keď vlastnil poľovný revír moravianský gróf, mal svoje zvláštnosti, ktoré časom zanikli aj v súvislosti s novým zákonom o poľovníctve. Lovci zvery boli prevažne zo šľachtických rodín blízkych kaštieľov v Lúke nad Váhom, Brunovciach, Kočovciach a z kúrie baróna Leonardiho z Banky. Lovci sa v určený deň zišli na dvore moravianského kaštieľa a z depa grófovej píly, ktorá bola pod kaštieľom, na špeciálne upravených osobných vagónikoch (pomvágloch) ťahaných koňmi sa po moravianskej úzkokoľajke vyviezli spravidla až k horárni vo Fabrike pod Bukovinkou. Odtiaľ sa potom po upravených poľovníckych chodníčkoch tzv. pirštajgoch, ktoré viedli pod hrebeňmi Krahulčích vrchov po pravej strane údolia Striebornice až na jeho ľavú stranu hôr, presunuli až k poľovníckemu zámočku, ktorého ruiny, možno doteraz vidieť na Kamennom stole. Neskôr ich cesta končila až pri letnom sídle grófa na Jeleních jamách. Špeciálne lovecké chodníčky prechádzali celým revírom povodia a ich dĺžka dosahovala niekoľko kilometrov. Boli to umelo vytvorené chodníky, asi jeden meter široké, ktoré sa práve preto museli celoročne udržiavať. Opravovali sa po búrkach a v jesenných mesiacoch pred lovom, zametali brezovými metlami. Odstraňovalo sa z nich predovšetkým napadané lístie, ktoré pri chôdzi lovcov zavčasu upozorňovalo zver na nebezpečenstvo, a znižovalo úlovky. Trasa poľovníckych chodníčkov bola zvolená tak, aby poskytovala lovcom maximálne pohodlie pri výstupe od Fabriky až na Jelenie jamy a spravidla prechádzala tými miestami, kde sa zver najčastejšie zdržiavala. Chodníčky boli dobre viditeľné a na križovatkách označené smermi. Pirštajgy zanikli po roku 1945 a odvtedy sa o ich údržbu už nik nestaral Dnešný lov má už celkom iné pravidlá a na miesto niekdajších poľovníckych chodníčkov sa stavajú najmä poľovnícke posedy, kde sa na zver čaká. Revír v súčasnosti patrí viacerým poľovníckym združeniam a niektoré jeho časti sú v súkromnom vlastníctve. Na Jeleních jamách vznikla obora danielej zveri, ktorá je tiež v súkromnom vlastníctve. Loví sa jelenia, srnčia, muflónia a diviačia zver. Pstruhy v bystrine sa lovia iba ojedinele a v potoku rakov už takmer niet.