V roku 1961 sa dokončila výstavba nového "mäsokombinátu" v Bojniciach.
V auguste 1945 Okresný národný výbor v Prievidzi požiadal všetky úrady miestnych národných výborov v okrese, aby zvolali plenárne schôdze, ktoré by sa uzniesli, že žiadajú zriadenie štátnej nemocnice v Prievidzi.
Niektoré MNV boli za Prievidzu, niektoré za Nováky, Handlová za Handlovú (pretože v tom čase bola handlovská nemocnica rozbombardovaná). Povereníctvo zdravotníctva túto požiadavku zamietlo pre nepriaznivú situáciu v štátnej pokladnici a odporučilo dobudovať už na 75% rozostavanú nemeckú nemocnicu v Nitrianskom Pravne. Opakované cesty riaditeľov a správcu Okresného ústavu národného zdravia, predstaviteľov baní a okresu napokon viedli k zmene stanoviska. V roku 1952 bol vykonaný prieskum pôdy a vyvlastnenie pozemkov v katastrálnom území Bojníc. Dôvod umiestnenia výstavby nemocnice do Bojníc spočíval vraj v tom, že Bojnice sú kúpeľné mesto a v prípade ohrozenia vojnovým konfliktom bude nemocnica v závetrí.
Uznesením Rady KNV v Nitre č. 166 zo dňa 27.4.1954 bol schválený úvodný projekt novostavby nemocnice. Pôvodne sa v projekte počítalo i s vybudovaním lekárskej fakulty, ale zodpovední pracovníci Priemstavu projekt vrátili ako nevyhovujúci. Nemocnicu projektoval Ing. architekt Jaroslav Rajchl s kolektívom pracovníkov, ktorí neskôr vytvorili jadro Zdravoprojektu. Výstavbou bol poverený Priemstav Prievidza, stavbyvedúcim bol staviteľ Jozef Baťko. Stavebným dozorom boli staviteľ Ján Kapusta pre stavebnú časť a Ing. Ján Honko pre technické a prístrojové vybavenie. Výzdobu vestibulu navrhli českí autori, ďalšími umeleckými prácami prispeli najmä akademickí sochári František Draškovič, František Gibala a akademický maliar Vladimír Vestenický. Základný kameň bol položený 17. 5. 1956. Rozpočet na stavbu bol 54 mil. Kčs. Projektanti, stavitelia a umelci urobili svoju prácu dobre - lokalizácia, areál i pôvodné stavby bojnickej nemocnice z nej robia dodnes jednu z najkrajších nemocníc na Slovensku.
Nemocnica bola slávnostne uvedená do činnosti 25. februára 1961 ako dominantné zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti v regióne hornej Nitry. V deň otvorenia bolo sprevádzkovaných len 10 lôžok očného oddelenia, na ktoré boli prijatí prví štyria pacienti. V prvom štvrťroku sa využívalo 40 postelí interného, 22 postelí gynekologicko – pôrodníckeho , 21 postelí detského, 15 postelí očného a 10 postelí krčného oddelenia. Do konca roka sa otvorilo i neurologické a kožné oddelenie. Pôvodne plánované popáleninové oddelenie bolo nahradené ortopedickým oddelením. Zo spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek boli v nemocnici umiestnené oddelenia rontgenologické, rehabilitačné, centrálne laboratórium, okresná transfúzna stanica a patologicko – anatomické oddelenie, ktoré dovtedy fungovali v OÚNZ len rudimentárne alebo vôbec neexistovali. Ďalej bola otvorená ústavná lekáreň a nelôžkové stomatologické oddelenie.
Po počiatočných ťažkostiach, spojených s výstavbou a uvádzaním do činnosti, dochádza v druhej polovici 60- tych rokov k rozvoju, ktorý bol pribrzdený odchodom viacerých významných lekárov po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v r. 1968. Od polovice 70-tych rokov rozvoj nemocnice znova akceleruje, vzniká lôžkové ARO, JIS interného oddelenia, urologické odd., stanica RZP, stavia sa lôžkový pavilón B. Rozvoj vrcholí v 90- tych rokoch dostavbou nemocničných pavilónov C, D, E, vznikom lôžkového psychiatrického oddelenia, odd. klinickej onkológie, dialyzačného strediska, CT pracoviska, projektovaním a zahájením rekonštrukcie monobloku s dostavbou operačných sál.
Zmena spoločenského zriadenia od r. 1989 prináša pokračujúci spoločenský pohyb, integráciu so štátmi v euro- atlantickom priestore, odstránenie technologického embarga s nebývalou akceleráciou technického pokroku, ale aj hľadanie správnej hodnotovej orientácie spoločnosti, vrátane hľadania miesta, významu a uplatnenia medicíny a zdravotníctva. Uvedené sa podstatným spôsobom podpísalo aj na zmenách v nemocnici. Od 1.1.1992 po zrušení KÚNZ a dekompozícii OÚNZ sa NsP Prievidza stala nástupníckou organizáciou OÚNZ. Prevzala na seba väčšinu zodpovednosti za poskytovanie zdravotníckych služieb v regióne.
Päťdesiatky sa bojnická nemocnica dožíva v zložitom období. Od 1.1.2003 došlo k jej delimitácii zo zriaďovateľskej pôsobnosti štátu do vlastníctva vyššieho územného celku – Trenčianskeho samosprávneho kraja. Mladá, nezrelá samosprávna štruktúra zatiaľ stále hľadá primerané prístupy k problematike zdravotníctva VÚC vcelku a zriaďovaných zdravotníckych zariadení zvlášť. Absencia zreteľnej vízie zdravotníckeho systému, fungovania ústavných zdravotníckych zariadení, neprehľadné množstvo legislatívnych zmien, spolu s narušenou dôverou verejnosti v našu ochotu a schopnosti starať sa o zdravie a životy zverených pacientov, neprospieva atmosfére každodennej tak náročnej práce. Na druhej strane obrovský vedecký a technologický pokrok medicíny vyžaduje od nás radikálne, desaťročia nevídané zmeny v organizácii a riadení potrebných činností nemocnice. Rýchlo sa zdokonaľuje najmä zobrazovacia diagnostika, miniinvazívne operačné postupy u všetkých operačných odborov, emancipuje a autonomizuje sa ošetrovateľstvo, čo prináša ďalšie významné zmeny vzťahov a postupov v starostlivosti o hospitalizovaných pacientov. Narastá tlak na ekonomickú efektivizáciu činností, niekedy zamieňanú za šetrenie peňazí za každú cenu.
Všetky spomínané okolnosti ovplyvnili počet lôžok (poklesol postupne z 814 v r. 1992, na súčasných 563), i štruktúru nemocničných oddelení (interné odd. B sa reprofilizovalo na odd. pľúcnych chorôb a ODCH, zaniklo lôžkové infekčné oddelenie, vzniklo geriatrické oddelenie, časť lôžkovej kapacity všeobecnej chirurgie sa reprofilizovala na samostatnú úrazovú chirurgiu, ktorá organizačne splynula s ortopédiou na súčasné ortopedicko- traumatologické oddelenie). Vybudoval sa integrovaný nemocničný informačný systém, zaviedlo a certifikovalo sa riadenie kvality, systémovým prístupom k riadeniu sa podarilo dostať pod kontrolu náklady a výkonnosť nemocnice. Napriek tomu sa nám v súčasných ekonomických podmienkach nedarí vymaniť zo straty v hospodárení a zadlžovania nemocnice. Rovnako zostáva nevyriešeným problémom rekonštrukcia monobloku a inžinierskych sietí s prístavbou operačných sál, na čo sa napriek značnému úsiliu nedarí od r. 2004 zabezpečiť finančné zdroje.