Táto keš sa nachádza v malej ale peknej obci Hrádok pri Novom Meste nad Váhom.

nachádza sa v malom lome.

V tejto obci tiež žijú aj moji starí rodičia.

Hrádok

S menom Hrádok sa na Slovensku možno stretnúť pomerne často. Ale len jeden Hrádok leží pri Hôrke a vedľa Lúky. Zemepisné názvy, ktoré dostali tunajšie sídla, vychádzajú z istej charakteristiky danej dediny. V blízkosti Lúky bola zrejme lúka, Hôrka vznikla vedľa malého lesíka.

Stredoveká pevnôstka – hrádok – stála na západnom výbežku obce, v lokalite zvanej Hradište. Tento hrádok vznikol pravdepodobne v 13. storočí na základoch oveľa staršieho opevnenia. V roku 1348 sa spomína kastelán Hrádku menom Mese, ktorý bol zároveň vicekastelánom Tematína. Neveľká pevnosť bola neskôr prestavaná na kúriu, no v 17. storočí už ani tá neslúžila svojmu účelu. Počas deľby panstva v roku 1639 sa vyhotovil súpis jednotlivých častí. Jednému zo spoluvlastníkov, Františkovi Šándorovi sa v Hrádku ušla opustená kúria nazývaná Hradištia. V polovici 20. storočia zmizli aj posledné zvyšky jej kamenných múrov.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1246. Pisár trochu skomolil názov a zapísal ho ako Harranuk. V roku 1452 je zachytený ako Haradnak, v roku 1524 z neho urobili Radnok, v súpisoch zo 16. storočia ho zapisovali aj Radek inokedy Hrádek. Slováci, domáci i z okolia ho od nepamäti volali Hrádek. Toto meno si obec udržala až do začiatku 20. storočia. V súvislosti s maďarizačným tlakom rýdzo slovenský názov nevyhovoval a župné orgány mu pridelili maďarský názov hradu Tematín a obec prekrstili na Temetvény. Tento stav trval len do roku 1918. Odvtedy užíva obec svoje pôvodné meno, pravda už v spisovnej podobe – Hrádok.

Obec je známa hromadným nálezom železných sekerovitých hrivien z veľkomoravských čias, najväčším na území Česko-Slovenska; našli sa tu aj zvyšky slovanského hradiska (valy) z 9. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku 1246, patrilo k Tematínskemu hradnému panstvu. V katastrálnom území obce, ďaleko od komunikácií, sa nachádza Tematínsky hrad.

V obci je katolícky barokovo-klasicistický kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v roku 1729 na mieste staršieho kostola z roku 1560. Po požiari ho opravili a v roku 1802-1818 obnovili. Jednoloďový pozdĺžny interiér je klenutý pruskými klenbami. Fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom a predstavaná veža situovaná do štítového priečelia je zovretá volútovými krídlami.