Muflónia obora Poprad - Kvetnica
Neďaleko Popradu v smere na Spišské Bystré sa nachádza zvernica poľovníckeho združenia Dubina. Dostaneme sa k nej po ceste, ktorá vedie od parkoviska, ktoré je v takom malom starom lome, oproti ski areálu Podstráň. Je možné sa tam dostať autom, ktoré odparkujete na spomínanom parkovisku, alebo bicyklom. Takisto je možné tam prísť aj peši mimo hlavnú cestu a to po poľnej ceste vedúcej z juhu III z Popradu (dostanete sa na ňu aj z cyklistického chodníka).
Vo zvernici sú dva výbehy, kde sa dajú vidieť muflóny a divé svine. V prvom veľkom výbehu sa chovajú muflóny, ale na ich zhliadnutie treba mať viac-menej šťastie. Keď budete pokračovať po ceste vyššie do kopca, tak na konci prvého výbehu je druhý, oveľa menší, v ktorom určite uvidíte divé svine. Ak dôjdete v správnom období, tak budete mať to šťastie vidieť ich aj s mláďatami.
Toto miesto je vhodné na krátky rodinný výlet, ktorý je možné spojiť s prechádzkou či prijemným posedením v neďalekej kolibe. Možnosť vidieť divé zvieratá určite poteší aj Vaše deti a príjemne zmení stereotyp sivého mestského prostredia.
Muflón lesný
Muflón lesný alebo muflón hôrny, muflón obyčajný (Ovis musimon) je jediný voľne žijúci zástupca rodu ovca v európskej prírode. Zároveň je najmenším zástupcom divokých oviec a považuje sa za predchodcu domácich oviec.
Muflón nepatrí medzi vyberavé druhy a žerie kyslé a tvrdé trávy. V celkovom objeme prijímanej potravy tvoria trávy asi 70 %, lístie stromov a kríkov asi 15 % a polokry okolo 10 %. Ak nenájde dostatok a vhodné zloženie potravy, ohrýza koreňové nábehy lesných drevín, prípadne kmene. Dostal sa teda do rozporu s ekonomickými záujmami človeka. V mnohých oblastiach došlo k výraznej redukcii alebo dokonca likvidácii muflónov. Muflón je opakom srnčej zveri, a to nielen z hľadiska zloženia potravy. Za potravou putujú najmä počas súmraku. Je to typický stádový druh a celý rok žije v rôzne početných čriedach (asi 20 členov) rozdelených podľa pohlavia, iba staršie barany žijú radšej samotársky. Základom je rodinné stádo, ktoré vodí stará a skúsená samica. Táto samica je dobre rozoznateľná podľa bielej hlavy. Stádo stráži s veľkou obozretnosťou. Muflóny majú veľmi dobre vyvinutý sluch, čuch i zrak a dokážu zaznamenať človeka na vzdialenosť viac ako jeden kilometer.
Diviak lesný
Diviak lesný (staršie slovenské názvy: diviak obyčajný, sviňa divá, diviak v užšom zmysle; v poľnohospodárstve divá ošípaná; v poľovníctve pomnožne čierna zver;lat. Sus scrofa) je druh z rodu Sus (diviak).
Žije v celej južnej polovici Eurázie a v severnej Afrike. V Európe nežije prakticky len vo Veľkej Británii, na Škandinávskom polostrove a v severnom Rusku. (Prípadný poddruh domáca ošípaná samozrejme žije aj inde). Diviak lesný býva dlhý 0,9 m až 1,8 m. Chvost má 15 - 30 cm. Hmotnosť spravidla 50-190 kg (samce) a 35-160 kg (samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú samce aj 350kg. Juhoeurópske diviaky lesné sú celkovo menšie ako severoeurópske. Žijú asi 20 rokov. Sfarbenie kolíše od čiernej, cez červenohnedú po svetlohnedú. Mláďatá majú typické pruhy. Samce majú vyčnievajúce očné zuby (kly), ktoré sú však v porovnaní s inými druhmi diviakov pomerne malé. Obýva rôzne habitaty, živí sa rozmanitou potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva. Uprednostňujú listnaté a zmiešané lesy a radi sa váľajú v bahne. Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania. Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4-12 mláďat.
