Obec Topoľčianky leží v údolí rieky Žitavy, obklopenom od severozápadu pohorím Tribeč a od východu Pohronským Inovcom. Na severnom konci obce sa rozprestiera rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zakomponovaný monumentálny klasicistický kaštieľ.
V roku 1990 sa uskutočnil na nádvorí zámku archeologický výskum, ktorý odokryl niekoľko vrstiev oveľa staršieho osídlenia tejto lokality. Objavil aj základy najstaršej kamennej architektúry z 13. storočia a zo storočí nasledujúcich, keď sa k pôvodnej stavbe pristavovali ďalšie časti podľa potrieb obrany pevnosti. Od roku 1561 boli Topoľčianky na takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy a pevnosť hrala dôležitú úlohu v obrane proti Turkom. Vtedajší jej majiteľ Ján Topoľčiansky, zvaný Turkobijca, ju dal prestavať na starých základoch. V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú väčšiu stavebnú úpravu renesančného zámku gróf Ladislav Rákoczi.
V polovici 18. storočia za vlády kráľovnej Márie Terézie sa stali majiteľmi zámku a celého panstva grófi Keglevichovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1890. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, tekovský župan, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo zámku a v rokoch 1818 – 1825 postavil na jeho mieste klasicistický trakt. Toto klasicistické krídlo kaštieľa sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku.
V 20. rokoch minulého storočia sa zámok stal letným sídlom prezidentov republiky. Prvý prezident ČSR – T. G. Masaryk chodieval do Topoľčianok takmer každý rok svojej prezidentskej funkcie od roku 1923, a to pravidelne na dva mesiace, obvykle v auguste a v septembri. Bol to pobyt nielen rekreačný,ale aj pracovný. Posledným z prezidentov, ktorí využívali príjemné prostredie topoľčianskeho zámku bol v roku 1951 Antonín Zápotocký.
Z klasicistického krídla sa stalo múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, ako obrazov, starých hodín, keramiky, kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, zbraní. Všetok mobiliár zámku je pôvodný tak, ako ho tu zanechali poslední šľachtickí majitelia zámku a panstva – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I., pri svojom odchode zo Zámku v októbri 1918.
Tri renesančné krídla zámku s manardovou nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť. Ich prízemné časti slúžia ako jedálenské a spoločenské miestnosti.
V päťdesiatych rokoch pracovníci štátnej pamiatkovej starostlivosti preinštalovali nábytok a ostatné exponáty tak, aby každý salón bol podľa možnosti zariadený nábytkom a doplnkami rovnakého slohu a toho istého historického obdobia. A tak návštevník prechádza postupne salónmi s nábytkom renesančným, barokovým, rokokovým, klasicistickým, resp. luiséznym a napokon biedermeierovským s doplnkami ešte aj secesnými.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia zbierky keramiky, najmä porcelánu – je tu jedna z najväčších zbierok keramiky na Slovensku. Zbierky sú rozmiestnené po všetkých salónoch. Najviac je zastúpený porcelán Meissen a porcelán viedenský, potom berlínsky, anglický ( Minton, Worcester, Stanffordshire), čínsky a mnohé iné.
V salónoch je aj 13 starých slohových hodín, jedny z nich sú pravidelne v prevádzke. Salóny sú vyzdobené aj viacerými slohovými zrkadlami.
Pozornosť návštevníkov púta aj zámocká knižnica, založená grófom Jánom Keglevichom. Knižnica bola pôvodne vo Viedni v jeho tamojšom paláci, odkiaľ si ju po dokončení stavby kašieľa v roku 1825 postupne preniesol do Topoľčianok. Vtedy mala okolo 10 000 zväzkov. Je prevažne náuková, vedecká, so spismi francúzskych, anglických, nemeckých, osvietencov, s encyklopédiami, botanickými a zoologickými atlasmi a pod. Po zakladateľovi dopĺňali knižnicu aj jeho syn Štefan a arcivojvoda Jozef August Habsburg, až do roku 1918, takže knižnica má dnes vyše 14 000 zväzkov. Takmer celá polovica kníh je nemecká, jedna štvrtina francúzska, menej je kníh maďarských, latinských a gréckych, anglických a talianskych. Je tu aj prvá slovenská gramatika – Grammatica slavica od Antona Bernoláka, vydaná v Bratislave v roku 1790. V knižnici je aj vzácny exemplár Kralickej biblie – pražské vydanie z roku 1613.
Súčasťou zámku je Zámocká kaplnka, vystavaná v r. 1662 v severozápadnej bašte. V kaplnke sa nachádza pozoruhodný obraz jej zakladateľky Alžbety Rákoczy na posmrtnom katafalku z roku 1663. Od roku 1686 je kaplnka významným pútnickým miestom na Slovensku.
Ku Keške: Pri odlove si dávajte pozor aby Vás nikto nevidel. Signál tu pod stromami trošku pláva, tak hlavu hore a pozorne sledovať :). Veľmi opatrne zvesiť a po zalogovaní aj zavesiť, aby nám vydržala čo najdlhšie. Prajem pekný a nikým nerušený odlov ;).