Táto earth keška vás privedie na územie prírodnej pamiatky Hradisko, ktorá bola vyhlásená v roku 1973, novelizovaná v rokoch 1975 a 2003. Rozprestiera sa v mestskej časti Hradec v Prievidzi. Rozloha 17.103m2, ochranné pásmo 112.420m2. Jej účelom je ochrana andezitového skalného brala pohoria Vtáčnik s jedným z najvýznamnejších archeologických nálezísk na Hornej Nitre. Sopečný Hradec /514,0m/ predstavuje v pomerne monotónnom prostredí morfologicky nápadný a ojedinelý prírodný útvar. Toto andezitové bralo vymodelovali viaceré geologické činitele do bizarného tvaru kamenného stola. Geologicky je tvorený pyroxenickými andezitmi, ktoré obklopovali pyroklastiká. Tie s ohľadom na menšiu odolnosť boli oddenudované a selektívne tak zvýraznili pevnejšie andezitové časti.
Andezit je výlevná vyvretá hornina sivej až tmavosivej farby (v prípade ak je hornina zvetraná, môže nadobúdať odtiene žltej, okrovej alebo červenej), s častými porfyrickými výrastlicami minerálov. Andezitové lávy eruptujú s teplotou 900 až 1100 °C, ich erupcie sú často explozívne. Jeho hlbinným ekvivalentom je diorit do ktorého skupiny je zaraďovaný. Medzi hypoabysálne a subvulkanické ekvivalenty patria dioritové porfýry a lamprofýry - kersantit a spesartit. Názov horniny je odvodený od názvu pohoria Andy, kde sa často vyskytuje. Zaviedol ho Ch. L. von Buch v roku 1836.
Andezity sa vyskytujú vo forme povrchových uloženín alebo malých, plytkých intrúzií. Majú afanitickú, porfyrickú, alebo sklovitú štruktúru. Percentuálny obsah SiO2 je 56 až 63 %, prípadne 52 až 65%. Minerálne zloženie predstavuje vysoký obsah živcov (plagioklas), a nižšie obsahy (v rôznych pomeroch a kombináciách) kremeňa, biotitu, amfibolu, pyroxénov, vzácne olivínu. Porfyrické výrastlice tvorí plagioklas, pyroxény, amfibol, biotit. U andezitov je častá metasomatická premena - propylitizácia.
Skupina pyroxénu je skupina monoklinických, alebo rombických tmavých minerálov so všeobecným vzorcom ABT2O6, kde:
- A - Na, Ca, Fe2+, Mg, Zn, Mn2+, Li
- B - Al, Fe3+, Mg, Sc, Ti, Cr3+, V
- T - Si, Al
Andezity sú podobne ako bazalty jedni z najrozšírenejších vulkanických hornín, ich blízke vzájomné prepojenie a podobný makroskopický vzhľad môže komplikovať ich rozlíšenie. Vznik andezitov je spojený so sopečnou aktivitou nad subdukčnými zónami, teda s pohoriami Andského typu.
Vo svete sú známe predovšetkým z lokalít v Andách, kde dodnes vznikajú napr. v sopkách Cotopaxi a Popocatépetl. Iné aktívne sopky sa nachádzajú v Japonsku napr. Fudžisan, alebo v Indonézií - Krakatoa.V krajinách strednej Európy sa aktívne andezitové vulkány už nenachádzajú. V Českej republike tvoria andezity zvyšky dnes už neaktívnej vulkanickej oblasti v okolí Uherského Brodu, Nezdeníc, Bojkovíc, Bánova, tiež v Tepelskej vysočine a v Českom stredohorí západne od Třebeníc.V Karpatoch na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku vytvárajú andezity prípadne ich pyroklastiká podstatnú časť neogénnych sopečných pohorí. Vyskytujú sa v Štiavnických a Kremnických vrchoch, Vtáčniku, Pohronskom Inovci, Krupinskej planine, Javorí, Poľane, Slanských vrchoch, Vihorlate, pohorí Bükk, Novohradských a Tokajských vrchoch. Na Slovensku sa okrem toho nachádzajú aj v geologicky starších oblastiach v Klenovskom Vepri a v Zemplínskych vrchoch.
Úlohy:
- zistite, akú majú farbu andezity na vrcholovej plošine a podľa farby určite, do akej skupiny patria podľa minerálneho (modálneho) zloženia.
- pozorujte horninu podrobnejšie a zaradte horninu do kategórie podľa zrnitosti (jemno, stredne, hrubo alebo nerovnomerne).
- aká je textúra tejto horniny? Vyberte z možností faneritická, afanatická alebo porfyrická.
- na južnej strane južného vrcholu, hneď pod vrcholovou plošinou je taký vytŕčajúci kameň, viď foto. Zmerajte jej vonkajšie, viditeľné rozmery – šírku a dĺžku.
- skúste zmerať výšku západnej kolmej steny južného vrcholu brala (nejakou bezrizikovou metódou), prípadne odhadnúť a uveďte logiku/spôsob merania/odhadu
- odmerajte nadmorskú výšku vašim GPS prístrojom na vrchole brala a na waypinte. Vyrátajte pod akým sklonom/uhlom oproti vodorovnej rovine by bolo natiahnuté úplne rovné lano z waypointu na vrchol
- pekná fotografia z vrcholu alebo okolia poteší – samozrejme táto úloha je nepovinná
Odpovede na otázky mi, prosím, pošlite cez profil. Logovať môžete hneď - ak by bol nejaký problém, ozvem sa. V logoch, prosím, neuvádzajte odpovede na otázky - také logy by som musel zmazať.
Ďalšie zaujímavosti miesta a dôvody ochrany:
našli sa tu výrobky, zbrane a šperky z mladšej doby kamennej, lužickej kultúry, mladšej doby železnej a doby rímskej. Predmetom ochrany je teda aj multikultúrna archeologická lokalita, osídlená nepretržite od prelomu doby bronzovej a železnej až do stredoveku. Ochrana sa vzťahuje aj na dominantný krajinotvorný prvok, divoko rastúca orchidea – kruštík močiarny, ľalia zlatohlavá. Svahy kopca sú porastené hrabmi s primiešanými bukmi, dubmi a krovinami. Na skalách sa uchytili slezinník červený a sladič obyčajný, na lúkach je hojný smlz kroviskový. V oblasti bol zaznamenaný výskyt chránenej kveteny – ľalie zlatohlavej a vemenníka dvojlistého. Zvlášť významná je blízka mokraďová lúčka s kriticky ohrozenými druhmi – mečíkom škridlicovým a kruštíkom močiarnym.
Hradisko ako hradisko:
Slovanské hradisko v tesnej blízkosti obce Hradec (okr. Prievidza) južne od obce objavil Š. Janšák, ktorý tiež prvý uverejnil jeho stručný opis. Roku 1956 sa uskutočnil na hradisku archeologický výskum. Hradisko sa nachádza na pomerne strmom skalnatom kopci, ktorého východná časť je čiastočne porušená starým kameňolomom. Vrchol kopca tvorí malá plošina, ohraničená na severe a severozápade dvoma príkrymi andezitovýmí skalami. Z ostatných strán plošinu uzatvára nízky val, ktorý pretiahnutým oblúkom spája obe skaly. Asi v strede je val prerušený bránou pričom obe ramená valu sú vtiahnuté do vnútra areálu. Počas výskumov sa na vrchole hradiska nepodarilo sondami odkryť žiadne stavebné objekty. Val pozostával z veľkých andezitových a tufových kameňov premiešaných s čiernou hlinou a v čase výskumu dosahoval výšku okolo 50 cm. Val bol navŕšený vykopaním úzkej priehlbne na jeho vnútornej strane. V kultúrnej vrstve sa našli predmety z doby laténskej (mladšia doba železná – na našom území spojená najmä s Keltmi a Dákmi) a potom z 8. - 9. storočia tzn. z obdobia existencie Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy.
Kelti a Dákovia
Laténsku dobu zastupujú najmä nálezy keramických črepov zo súdkovitých, vázovitých a zásobnicových nádob. V období mladšej doby železnej, konkrétne okolo polovice 1. storočia pred naším letopočtom, sa teda na lokalite rozprestieralo keltsko – dácke hradisko, alebo presnejšie keltské s niektorými dáckymi prvkami. Je to najsevernejšie hradisko, na ktorom badať dácke vplyvy.
Hradec patrí medzi početné hradiská v hornatej časti Slovenska, umiestené na strmých kužeľovitých kopcoch alebo neprístupných bralách a charakteristické svojou malou rozlohou. Nedostatočný výskum týchto výšinných sídlisk nedovoľuje dosiaľ bezpečne určiť ich pôvodnú funkciu. Mohlo sa však jednať o sídla skupiny ľudí s výnimočným sociálnym a hospodárskym postavením. V prípade Hradca však na to chýbajú nálezy obytných a hospodárskych objektov. Zisťovací výskum v Hradci nepriniesol žiadne nálezy, ktoré by potvrdzovali, že hradisko bolo v časoch keltov trvalejšie osídlené. Hradec treba preto považovať i za útočištné a strážne hradisko neďalekej osady. Budovanie týchto malých, nezriedka asi dočasných opevnení svedčí iste o nepokojnej dobe a o pohyboch obyvateľstva. Malé hrádky, ktoré sa budovali často v bezprostrednej blízkosti rozsiahlych mladohalštatkých hradísk (Mních pri Ružomberku, Skalka nad Vyšným Kubínom) potvrdzujú, že jednotlivé osady koncom doby laténskej a počas doby rímskej na tomto území mali oveľa menšiu rozlohu než osady z obdobia predchádzajúceho.
Slovania
Výhodnú polohu hradiska vo včasnom stredoveku využili aj Slovania, čodokazujú nálezy typickej slovanskej keramiky a ďalších predmetov, na základe ktorých sa dá datovať veľkomoravské obdobie. Z kovových predmetov sa našla deltoidná strelka s tŕňom a malé kovanie opasku, ďalej časť pútka z vedierka a predmet dlátkovitého tvaru s tuľajkou. Taktiež boli nájdené vlnovkou zdobené slovanské črepy, dobre zachovalý nôž, časť kosy z prelomu 8. a 9. storočia a niekoľko ďalších predmetov.
Najpozoruhodnejším nálezom z hradiska je nesporne malé bronzové pozlátené kovanie z pása. Kovanie pozostáva z dvoch horizontálne proti sebe postavených erbovitých polí spojených priečkou, na ktorej sú otvory pre tri nity. Kovanie má pretiahnutý obdĺžnikový tvar (rozmery 18x40 mm). Je na ňom zobrazený štylizovaný motív vtáka so späť obrátenou hlavou. Kovanie je jemná kovolejárska práca (hrúbka 1—1,5 nim), ktorej pôsobivosť zdôrazňuje hlboký vruborez a pozlátenie, upriamené na umocnenie optického efektu svetla a tieňa. Obdobné kovania radíme do okruhu včasnokarolínskych výrobkov so zvieracou ornamentikou podľa anglosaských predlôh a datovaných do začiatku 9. storočia. Podobné kovanie sa našlo napr. v Modrej, ale napr. aj v Perugii. Jeho vznik datujú archeológovia okolo roku 800 a pravdepodobne bol vyrobený niekde v Salzburgských dielňach. Na územie Slovenska sa mohlo dostať obchodom, ale aj ako vojnová korisť, alebo ako dar slovenskému šľachticovi.
Výskum v Hradci nepreukázal, že by Slovania vybudovali jeho opevnenie, skôr je pravdepodobné, že opravili a využili staršie keltské valy, ale je zrejmé, že hradisko v čase Veľkej Moravy plnilo funkciu strážneho bodu, ležiaceho pri dôležitej ceste vedúcej Ponitrím do Turca a odtiaľ až do Krakovska. V okolí Prievidze ako aj Turca mohli byť začiatkom 8. storočia významné kmeňové centrá, ktoré sa postupne včlenili do Nitrianskeho kniežatstva.
Prajem vám príjemnú návštevu tohto miesta a pohodové hľadanie odpovedí na otázky :-)
Zdroje: wikipedia, http://www.hradiska.sk/2012/02/hradec-prievidza.html