Táto keška vznikla ako spomienka na archivovanú kešku "Súdruh Karol Šmidke", ktorá bola mojou prvou nájdenou keškou. Veľa z nej je ako odkaz na ňu použité v tejto keške. Ďakujem ownerovi!
- “Rolko sa vydal v tomto čase na cestu za vzdialenejšou rodinou, ktorú navštevuje len zriedka a povedal si, že pôjde inou cestou. Cestou, ktorou ešte nešiel. Cestoval dlho a prechádzal zaujímavou neznámou krajinou. Nestačil sa čudovať čo za zvláštne veci existujú v iných častiach krajiny. Prechádzal aj cez veľmi pekný park, v ktorom našiel ako prší obrátená oceľová dúha.
Neďaleko nej zo stĺpu trčí veľká hlava. Len tak na Rolka pozerá a nič nevraví. O kus ďalej sa vlní vysoký betónový had.
V strede parku zas obrovský kráter sťaby sopka a v jeho strede prší záves ako vodopád, hoci rieku nevidieť nikde.
Celý park lemuje množstvo obrovských topoľov, ktoré vo vetre šuštia ako by chceli Rolkovi niečo povedať.
Nič im však nerozumie a tak pokračuje ďalej na východ. Tu na obrovskom trojbokom stĺpe stojí divný pán s knihou v ruke. Rolko sa mu pekne pozdraví, no pán len mlčí ako keby skamenel. Alebo je len nevychovaný, hm.
Rolko už začínal byť aj celkom unavený a smädný, no našťastie našiel pitný prameň a toť kúsok ďalej aj lavičku. Rolko zostal zrazu prekvapený z toho čo zbadal na konci parku. Vari som v animovanej rozprávke? Len sa však zadivil, pretože v Šriatkolande je všetko možné.
Pri krátkom oddychu si Rolko musel všetky tieto zvláštne veci ihneď zapísať do zRol(k)ovaného papyrusu, aby ich nezabudol všetky vyrozprávať rodine a priateľom, keď dorazí do cieľa."
A teraz trocha reality :) Periférne časti Bratislavy sú pomerne mladé a dokonca aj Ružinov, ktorý už v súčasnosti považovaný za širšie centrum bol ešte prednedávnom novovybudované sídlisko odrážajúce potrebu nového bývania pre obyvateľov Bratislavy. Ružinov naplno vznikal od šesťdesiatych rokov 20.storočia a jednou z jeho častí sú aj Trávniky. Architekt Ferdinand Milučký, ktorý sa už v roku 1960 ako jeden z autorov sídliska Trávniky začal zaoberať formovaním a dizajnérskym tvarovaním verejných mikropriestorov obytných súborov.
Jedným z jeho diel je aj park pod pôvodným názvom Park Karola Šmidkeho. Až v roku 1990 po páde komunizmu bol premenovaný na Park Andreja Hlinku, no výrazný prvok, sochu komunistu súdruha Karčiho tu nechali ako pripomienku a súčasť našej červenej histórie. Andreja Hlinku, ktorého bustu odhalili v roku 2007, našťastie dali dostatočne ďaleko od neho, keďže červení by najradšej jeho meno po roku 1948 vymazali z histórie. Jej autormi sú Teodor Baník a Stanislav Májek. Kvety a vence sú pri podstavci vidieť pomerne často.
Aké pekné symbolické víťazstvo.
Výtvarno-priestorová koncepcia Milučkého vychádzala z plastického tvarovania terénu pomocou výškových stupňov, ktoré doplnil deliacimi stienkami z pohľadového betónu. Jeho zámer bol veľmi nadčasový, pretože rátal s celkovým ukázaním parku až o niekoľko desaťročí neskôr, keď vyrastú všetky stromy.
Za viac ako tridsať rokov svojho života tu stromy vytvorili mohutný masív, čím sa naplnil zámer, aby zeleň obklopila a ochraňovala ním navrhnuté relaxačno-oddychové priestory.
Ako to bolo krátko po vzniku parku začiatkom 80.-tych rokov môžte vidieť na fotografii nižšie.
Parku dominuje niekoľko prvkov. Nie, nie je to Zmrzlináreň pri zastávke. Mal som na mysli dve fontány a dve sochy. Sochy sme už spomínali vyššie.
Hlavnou dominantou parku je Závojová fontána, ktorej autormi sú práve Ing. arch. Ferdinand Milučký a Jozef Vachálek, akad. soch.. Postavili ju v roku 1978. V bazéne je umiestnený aj ostrov v tvare kruhu, prístupný cez stupienok, ktorý slúži ako pódium pre umelecké produkcie. Plocha fontány je znížená oproti okoliu niekoľkými stupňami. V lete sa tu konajú rôzne podujatia a tak po mnohých rokoch čo tu bývam sa konečne začína používať park aj na tento účel.
Hlavne po tom ako prešiel park hovadsky drahou a pritom nie až tak výraznou revitalizáciou. Deklarované chechtáky na obnovu od súkromných firiem (iným názvom developeri) zrejme putovali z väčšej časti na to správne miesto, do kapsy ako úplatok na odsúhlasenie iných stavebných zámerov v Ružinove. (Stačí si vyhľadať dokument kde sa píše, čo koľko stálo.) Ale iné som chcel. Fontána je pekne nasvietená a v posledných rokoch sa voda v nej aj udržuje a chemicky čistí. Až tak dobre, že aj bezdomovci si povedali, že v lete je super nápad si tu ráno dať hygienu na naháča. Človeku je potom trochu na...oné, keď tu vidí poobede sa v nej čvachtať detváky.
Na západnom konci je druhá fontána, Vejárová fontána (1978), od autorov Milučký, Ladislav Mandíček, Júlia Kunovská. Bazén má tvar polkruhu, na pilieri je kovová plastika z nehrdzavejúcej ocele oblúkového tvaru, zložená zo štyroch spojených polprstencov, voda striekajúca z oblúkov vytvára vejár. Vyzerá malá no má výšku cez tri metre. Na východnom konci je veľký kruhový priestor neurčitého využitia. Je to tak trochu zabudnutý kút, asi preto, že táto časť parku je nepriechodná. Ale navštevujú ju radi skejťáci a nedávno veľký počmáraný múr ožil farbami street artu vďaka grantu mestskej často pre žiadateľa Dalibora Spišiaka. Tiež máte pochybnosti, ako dlho vydrží múrik pekný? Pouliční maliari sa spoliehajú na skúsenosť, že sprejeri profesionálne graffiti nezničia. Pred týmto druhom umenia totiž skutočne prechovávajú rešpekt. Čas ukáže.
Pozdĺž parku je viacero oddychových priestorov polkruhového či kruhového tvaru, bohužiaľ večer skôr pre bezdomovcov a adolescentov v rauši, ale chládok v lete v tôňi naozaj poteší a osviežiť sa môžte aj vo vybudovaných pitných stojanoch.
Čomu sa ale naozaj teším, že park v súčasnosti naozaj žije a plní účel, na ktorý ho pán Milučký navrhol. Je to vidieť pri každej prechádzke.
RIEŠENIE
Ak chcete nájsť kešku, musíte si prejsť celý park a dávať pozor. Niektoré indície nájdete priamo na waypointe a niektoré počítate po celom parku.
STAGE1: Streetart
A= počet lámp v kruhu
B= počet písmen pod erbom Ružinova na graffiti
C= počet osôb na celej graffiti stene
STAGE2: socha Karola Šmidkeho
D= počet písmen na podstavci sochy Šmidkeho
STAGE3: Závojová fontána
E= počet štvorcových poklopov šácht v troch úzkych prstencoch okolo fontány (v hľadisku) + v kruhovom javisku v strede. (nie na širokom chodníku)
F= počet lavičiek na širokom chodníku okolo fontány
STAGE4: trhovisko
G= najvyššie číslo miesta pre stánok - žlté číslo (dávajte dobrý pozor!)
Čísla sa nachádzajú len na tomto priestore, ďalej pri fontánach už žiadne nie sú.
STAGE5: socha s bustou Andreja Hlinku
H= počet stožiarov pre vlajky pri soche A.Hlinku
I= počet núl na mramorovom podstavci sochy Andreja Hlinku
STAGE6: pamätník obyvateľov Hlinkovi
J= počet číslic na tabuľke pamätníka
STAGE7: Vejárová fontána
K=1 ak dno fontány sú čierne mačacie hlavy;
K=3 ak dno fontány sú modré kachličky
K=5 ak dno fontány je béžový mramor
v celom parku:
L= počet pitných fontánok v parku
M= počet zastávok autobusov MHD pozdĺž parku (len na jednej strane cesty)
N= počet stromov v parku
Zozbierané premenné dosaďte do vzorca pre výpočet finálu, ktorý si môžete overiť dolu v checkeri.
N48° 09.[Ax8+Bx8+Cx3+Dx2+Ex2+F+6]'
E017°09.[Gx10+Hx3+Ix3+Jx6+Kx4+Lx4+Mx12]'
