Tato seria kesiek ma za ciel vysvetlit zakladne pojmy a principy smerovacich (v dnesnej dobe uz zdomacnele - routovacich) protokolov.
Vo vseobecnosti si mozeme pod pojmom routovanie predstavit hladanie cesty v pocitacovych sietach pre data, ktore cestuju od jedneho pocitaca k druhemu.
O routovanie sa staraju zariadenia, ktorym sa hovori routre. Kazdy takyto router je pripojeny k nejakej sieti (subnetu). Na smerovanie sa pouziva IP protokol.
Routovanie ma 3 formy:
- staticke - do routovacej tabulky je priamo zapisana informacia, ktora siet je kde pripojena. Je to bezpecne routovanie, ale tazkopadne, kedze nie je schopne reagovat na zmeny v sieti
- defaultne - pouziva sa vtedy, ked router nema specificku informaciu kde je konkretna siet pre nejake data a tak vsetky data posiela jednym smerom
- dynamicke - reaguju na zmeny v topologii sieti, routre si medzi sebou vymienaju data o dostupnych sietach a automaticky si prisposobuju routovacie tabulky podla tychto udajov
RIP - Routing Information Protocol
Protokol RIP patri medzi vnutorne (interior) protokoly typu distance vector.
Ako hodnotiacu metriku pre vyhodnost jednotlivych ciest ku konkretnej sieti pouziva tzv. pocet skokov (hop-count). To znamena, cez kolko routrov musi datovy paket prejst aby sa dostal do svojho ciela. Maximalna metrika v tomto protokole je 15. Cislo vacsie by znamenalo, ze dana siet uz je pre konkretny router nedostupna.
Pre urcenie najkratsej cesty v sieti sa v tomto protokole pouziva Bellman-Fordov algoritmus. Mohli by vsak vznikat routovacie slucky a preto boli este do protokolu zakomponovane ochranne algoritmy na zamedzenie sluciek: Split Horizon a Route poisoning.
Existuje viacero verzii RIP protokolu - povodny bol obmedzeny na routovanie bez masky siete, co vyriesila verzia RIPv2. Pre podporu IPv6 protokolu bola este vyvinute verzia RIPng.
Ak mate zaujem preniknut hlbsie do problematiky RIP, tak na webe je dostupnych kopec materialov. Napriklad tu.
Poziciu kesky vam napovie tato routovacia tabulka s routami protokolu RIP:
Happy caching!