Sestra Zdenka Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave, ako desiata z jedenástich detí. Dostala meno Cecília a v mladosti ju zaujal príklad rehoľných sestier, ktoré ju v poslednom ročníku ľudovej školy aj vyučovali na pozvanie miestneho kňaza. Cecília sa pre rehoľný život rozhodla na základe vlastného uváženia.
Ako pätnásťročná nastúpila do materského domu sestier sv. Kríža v Podunajských Biskupiciach. Rodičia jej rozhodnutím boli nadšení a súrodenci boli na ňu veľmi hrdí. Po absolvovaní ošetrovateľskej školy sa stala postulantkou a 28. januára 1936 vstúpila do noviciátu v Podunajských Biskupiciach a dostala rehoľné meno sestra Zdenka.
Po zložení prvých sľubov pracovala na internom oddelení na röntgene na klinike v Štátnej nemocnici v Bratislave, a potom od roku 1941 ako ošetrovateľka v krajskej nemocnici v Humennom. V roku 1942, na pozvanie vedenia Štátnej nemocnice na Miczkiewiczovej ulici, prišla pracovať do Bratislavy ako laborantka, neskôr ako asistentka na röntgenologickom oddelení u prof. Mikuláša Ondreičku. Chorým, ktorí tu boli liečení hlavne na rakovinu, sa venovala s príkladnou obetavosťou, hrejivou láskou a profesionálnou odbornosťou. Pre mnohých bola vzorom rehoľnej sestry a profesionálnej ošetrovateľky.
Po politickej zmene v roku 1948 Komunistická strana v bývalom Československu začala otvorené prenasledovanie cirkvi. Zdenka sa odhodlala sa k odvážnym skutkom a tak podľa svojho poznania, síl a možností vyjadrila svoj odpor voči nespravodlivému násiliu. Dvakrát pomáhala pri príprave úteku väznených katolíckych kňazov. Jeden pokus bol úspešný, aj keď iba čiastočne.
Začiatkom roka 1952 sa spolupodieľala na organizovaní úteku kňaza Štefana Koštiala, ktorý sa v Štátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Podarilo sa jej to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Útek sa spočiatku podaril, no onedlho kňaza chytili.
Druhý pokus o pomoc bol ale neúspešný. Sestra Zdenka Schelingová spolu so sestrou Katarínou Lukačovičovou uverili informácii agenta štátnej bezpečnosti, že troch saleziánskych kňazov a troch seminaristov, ktorí boli na liečení v Štátnej nemocnici odvezú na Sibír, kde ich zastrelia. Uverili možnosti ich záchrany a úteku z Krajskej súdnej väznice v Bratislave. Útek mal umožniť člen väzenskej stráže za finančnú odmenu. Zaobstarali potrebný finančný obnosno útek sa nepodaril, pretože kňazi boli už 26. februára 1952 premiestnení do väznice v Ilave. Celá akcia slúžila ako pasca, ktorú pripravila Štátna bezpečnosť.
Po jej zatknutí 29. februára 1952 bola sestra Zdenka vo vyšetrovacej väzbe kruto mučená. Potápali ju do vody, pokiaľ sa nezačala dusiť, naťahovali ju po strop a pritom ju bili. Vyšetrovatelia sa trýznením snažili prinútiť sestru Zdenku, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá. Nakoniec bola odsúdená 17. júna 1952 na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čiže za jeden z najťažších prečinov proti štátu.
Od roku 1952 do roku 1955 bola sestra Zdenka premiestňovaná z jedného väzenia do druhého. Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy jej nezostáva viac ako jeden rok života, a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená. Pre nepriaznivú politickú situáciu a pre strach, ktorý vtedy panoval, ju ani sestry ani lekári nemohli v Bratislave v nemocnici prijať, preto ju prijala do svojho domu v Trnave odvážna pani Apolónia Galisová, neskôr rehoľným menom sestra Lucia. Zdenkin zdravotný stav sa však po prepustení z väzenia neustále zhoršoval, preto bola prijatá na ošetrenie do nemocnice v Trnave, ale nemocničné ošetrenie malo za cieľ len zmierniť telesné utrpenie.
Zomrela počas svätej omše v trnavskej nemocnici 31. júla 1955. V roku 1970 Krajský súd v Bratislave oslobodil sestru Zdenku od žaloby pre trestný čin velezrady a Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu.
7. júla 2003 pápež Ján Pavol II. potvrdil blahorečenie sestry Zdenky Schelingovej. Za blahoslavenú ju vyhlásil na sviatok sv. Kríža 14. septembra 2003 v Bratislave - Petržalke pri svojej tretej návšteve Slovenska. Sestra Zdenka je prvou blahoslavenou ženou v našich novodobých dejinách.
Voľne upravené z materiálov Ústavu pamäti národa a vatikánskych archívov.
Na mieste otáznika sa skrýša nenachádza. Nájdete tu však pamätník v rodnej obci venovaný práve sestre Zdenke. Pre vyriešenie mysterky stačí odpovedať na otázky, ktoré viete vyriešiť pohľadom do archívov Ústavu pamäti národa. Výsledný reťazec čísel (za správnou odpoveďou v zátvorke) poskladaný za sebou z otázok ABCDE zadáte do checkera, ktorý vám ukáže miesto uloženia kešky.
A: Čím trpela pred svojou smrťou Zdenka?
- zhubným nádorom na pravom prsníku (6)
- zhubným nádorom na ľavom prsníku (7)
- parkinsonovou chorobou (1)
B: Koľko mala rokov, keď zomrela?
- 34 rokov (2)
- 36 rokov (0)
- 38 rokov (9)
C: Aké rehoľné meno prijala Apolónia Galisová?
- Zdenka (7)
- Lucia (4)
- Mária (5)
D: Zdenku mali transportovať na onkologické oddelenie v ktorom meste?
- Tvrdošín (4)
- Trnava (1)
- Brno (3)
E: Koľko vyšetrovateľov šľahalo Zdenku natiahnutú na škripci počas vypočúvania?
- traja (8)
- piati (4)
- desiati (6)