V písomných dokumentoch sa škola spomína už v roku 1589, kedy pánom domanižského hradu bol Joannes Dreskovith. Vtedy učiteľ tzv. ludirektor mal za povinnosť okrem organistovania v kostole aj vyučovať deti. Záznam z roku 1728 v kanonickej vizitácii uvádza aj 40 ročného učiteľa menom Uramčík. Škola bola drevená budova - čierna izba. Čiernou izbou nazývali miestnosť s otvoreným ohnišťom, tj. bez komína. Škola bola iba ľudová a do školy sa chodilo iba v zime. Škola bola postavená vedľa fary na vyvýšenom mieste. Na mieste spomínanej školy bola neskôr postavená nová budova z kameňa, ktorá slúžila ako byt pre organistu a nakoniec slúžila ako obecná knižnica a klub kresťanskej mládeže.
Kvalifikovaní učitelia vyučovali až okolo roku 1800. Prvý bol Ladislav Domanický a po ňomFrantišek Augustín starší. Jeho vymenovanie a ustanovenie za učiteľa domanižskej školy sa spomína v protokole v roku 1875. Triedy boli spočiatku triviálne, tj. žiaci sa učili len tri predmety - čítanie, písanie a rátanie.
Smutné bolo obdobie maďarizácie, kedy sa deti v škole museli učiť iba po maďarsky a mali zakázané aj medzi sebou hovoriť po slovensky. Za to boli trestané.
Preto bol vrchnosťou často napomínaný. Udržiaval styky so slovenskými národovcami a bol ako "pansláv" prenasledovaný a viackrát mu hrozilo prepustenie zo služby Župným úradom v Trenčíne. Jeho syn Daniel Augustín bol riaditeľom rímsko - katolíckej ľudovej školy. Rímsko- katolícka ľudová škola stála na mieste terajšieho kultúrneho domu. Škola bola postavená v roku1912. Riaditeľom školy bol Daniel Augustín.

Od roku 1918 niesla názov Osemročná rímsko - katolícka škola. V nej sa v roku 1931/32 učilo 184 žiakov - 91 chlapcov a 93 dievčat. V roku 1937 sa zo služobného bytu urobila ďalšia trieda. Celkom v budove boli tri. Takto sa vyučovalo až do otvorenia meštianskej školy v r. 1946.
Učiteľ na dedine mal mimo vyučovania mnoho funkcií. Tak napr. učiteľ a organista František Augustín ml. (1892 - 1963), ktorý v obci pôsobil 42 rokov napísal, že v roku 1931 bol v obci: organistom, učiteľom, starostom, poštmajstrom, veliteľom hasičov, účtovníkom obce, pokladníkom, včelárom, roľníkom ap. Treba ešte poznamenať, že škola od jej vzniku až do roku 1948 patrila katolíckej cirkvi.
Meštianska škola bola zriadená až v roku 1949 v bývalom sídle majiteľky veľkostatku "majera" Melánie Schwaben - Durneissovej, barónky maďarskej národnosti. Prvým riaditeľom školy meštianky bol Jozef Tatiersky. Do meštianky chodili aj žiaci z Prečína.
V školskom roku 1950/51 zanikla meštianska škola a vznikla stredná škola, ktorá mala štyri ročníky. Prvýkrát sa zavádza v učiteľských kolektívoch oslovovanie súdruh, súdružka.. Boli zavedené povinné záverečné skúšky.
Veľkou udalosťou v Domaniži bolo otvorenie novej budovy 14 triednej ZDŠ na Skalke dňa 4.9.1966. Na svoju dobu boli priestory školy moderne zariadené a vybavené novými učebnými pomôckami. Škoda len, že škola bola postavená len ako 14 triedna, hoci žiakov bolo na 17 tried a v ďalších rokoch sa ich počet postupne zvyšoval až na 20. Preto sa muselo učiť aj v starých priestoroch - v dolnej škole a v starej škole pri JRD. To všetko nestačilo dvojzmennosť pretrvávala naďalej.
V súčastnosti už funguje iba jedna budova školy na mieste bývalého hradu, ktorá je moderná a vyhovuje výchovno-vzdelávaciemu procesu.