Kúpele:
Zásluhy o vznik a zveľadenie kúpeľov sa pripisujú zemanovi Adamovi Turjanskému, ktorý už v roku 1761 postavil prvú kúpeľnú budovu, väčší rozvoj však kúpele zaznamenali až na prelome 18. a 19. storočia, kedy sa Lúčky postupne stávali nielen miestom liečenia a odpočinku ale aj zábavy.
V kúpeľoch sa od roku 1950 špecializovali na liečbu ženských a onkologických ochorení, no neskôr sa vrátili k liečbe ochorení pohybového ústrojenstva a liečbe chorôb z povolania. V kúpeľoch sa liečia tiež choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby a poskytujú preventívnu a podpornú liečbu osteoporózy.
K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda, ktorá sa získava z dvoch vrtov a používa sa v bazénoch aj v separátnych kúpeľoch. Minerálna liečivá voda je vhodná súčasne aj na pitie a je prístupná nielen ubytovaným hosťom ale aj širokej verejnosti.
V roku 2008 kúpele vybudovali nový, celoročne otvorený AQUA – VITAL PARK, ktorého súčasťou je sedací bazén s liečivou termálnou minerálnou vodou s teplotou 36–38 °C, rekreačný bazén s teplotou vody 28–33 °C s rozličnými atrakciami a saunový svet. K dispozícii je aj delený vnútorný minerálny liečivý bazén s teplotou vody 33–35 °C. Pri vonkajšom vstupe do AQUA - VITAL Parku sa nachádza voľne prístupný pitný minerálny prameň.
Geológia:
Lokalita kúpeľov z geologického hľadiska je charakteristická penovcovými kaskádami potoka Lúčanka od Lúčok až po Liptovskú Teplú, ktoré sú dlhé až 4 km a sú holocénneho veku. Značná ich časť bola odstránená pri výstavbe a úpravách. Na svahoch Skalky medzi kostolom a cintorínom sú staršie pramenity rekryštalizované na travertíny. Sú pleistocénneho veku s hrúbkou až 25 m. Na okrajoch sú staré lomy, kde možno vidieť mnoho odtlačkov listov, ulít slimákov a iných pozostatkov. Základnou podmienkou pre ich vznik bola existencia významnej zlomovej línie, z juhu ohraničujúcej Chočské vrchy voči Liptovskej kotline. Na nej sa na povrch dostali sadrovcovo-zemité minerálne vody s teplotou 17-32oC (tzv. teplice), pomerne vysokou výdatnosťou 24,3-55,4 l/s, nie veľmi vysokým obsahom minerálnych látok 2,6-2,8 g/l a obsahom CO2 550-1000 mg/l . Prevažná väčšina slovenských pramenitov vznikla z vôd tohto typu a aj v Lúčkach to bola ona, ktorá podmienila ich vznik už v pleistocéne. Následne boli spevnené a rekryštalizované. Pre vznik penovcov malo najväčší význam zloženie povrchovej vody Lúčanky. Svoje minerálne zloženie získala z vápencov a dolomitov širšieho okolia a tiež časti vody z minerálnych prameňov. Vďaka tejto kombinácii sa tu vytvorili rozsiahle výplne penovcov na dne doliny. Aj v súčasnosti sa jej " tvorivý potenciál" uplatňuje, čoho najkrajším dokumentom je práve neďaleký 12 m vysoký Lúčanský vodopád, ktorý vznikol eróziou Teplianky na okraji travertínovej terasy.
Vývery minerálnych vôd v Lúčkach sú podmienené lúčanskou eleváciou a pozdĺžnym chočsko - prosečňanským zlomom oddeľujúcim Liptovskú kotlinu od Chočských vrchov. Minerálne vody v Lúčkach majú otvorenú hydrogeologickú štruktúru s infiltračnou, tranzitnoakumulačnou a výverovou oblasťou. Infiltračná oblasť sa nachádza na západnom okraji masívu Západných Tatier v oblasti Suchej doliny a sú do nej zahrnuté hlavne triasové vápence a dolomity krížňanského, čiastočne aj chočského príkrovu so sedimentami ostatných stupňov a k nim priliehajúca časť kryštalinika Západných Tatier. Tranzitno – akumulačná oblasť sa nachádza v Chočskom pohorí medzi Suchou dolinou a dolinou potoka Ráztočné a tvoria ju triasové vápence a dolomity krížňanského príkrovu sklonené k južnému okraju Chočských vrchov. Výverová oblasť sa nachádza v priestore potoka Lúčanka, resp. kúpeľov Lúčky. Prostredím cirkulácie minerálnych vôd sú triasové vápence a dolomity krížňanského príkrovu. Vody v nich prúdia hlavne pozdĺž chočsko-prosečňanského zlomu, ktorý z južnej strany obmedzuje Chočské vrchy voči Liptovskej kotline a svojim spôsobom predstavuje utesnenú bariéru medzi podzemnými vodami dvoch geomorfologických oblastí. Ďalej sú vývery podmienené lokálnym pozdĺžnym zlomom prebiehajúcim na severnom okraji kúpeľov, pozdíž ktorého boli vyzdvihnuté triasové sedimenty (vápence a dolomity, keuper) krížňanského príkrovu na povrch a priečnym lúčanským zlomom prebiehajúcim údolím potoka Lúčanka a smerujúcim do Bešeňovej.
Earthcache:
Pre zalogovanie je potrebné zaslať prostredníctvom e-mailu v profile odpovede na nasledujúce otázky:
- Aké je označenie a názov voľne prístupného pitného minerálneho prameňa neďaleko vstupu do AQUA-VITAL Parku? Potrebné údaje nájdete vytesané na veľkom travertínovom balvane priamo pri prameni.
- Čím sú z hydrogeologického hľadiska podmienené vývery minerálnych vôd v Lúčkach?
- Aká je nadmorská výška v mieste pitného prameňa? Môžete určiť meraním na mieste alebo odčítať z neďalekého turistického značenia pri AQUA-VITAL Parku.
- Ako sa volá najväčší a najvýznamnejší liečebný dom v kúpeľoch, ktorý začali budovať v roku 1968? Jeho názov zistíte na Stage 2.
- Nepovinné – fotografia pri pitnom prameni alebo v areáli kúpeľov priložená k logu poteší...
Cache môžete zalogovať ihneď po návšteve. Ak nedostanem do 3 dní e-mail s odpoveďami na otázky z listingu potrebnými pre zalogovanie, váš log bude vymazaný ako neplatný! V prípade, že niečo nebude v poriadku, ozvem sa.
Zdroje: http://www.kupele-lucky.sk/sk, www.snm-em.sk/geosprievodca/lokality/travertinysk/luckytr.html