Zelení sa zelený Event Cache

Stretnime sa aspoň na chvíľu na uvedených súradniciach v čase od 16 : 30 do cca 17 : 00 hod

Zelený štvrtok

Zelený štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou a je súčasťou Svätého týždňa. V tento deň pripomína sa Posledná večera, ktorú slávil Ježiš spolu so svojimi učeníkmi. Názov „zelený“ je odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša v osudovej Getsemanskej záhrade.

Názov vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag. 

Zvyky na Zelený štvrtok

Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou - neboli preto chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku - aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa tradície budete držať, vyhnete sa sporom a budete mať peňaženku plnú peňazí.

**************

Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony ako pripomenutie poslednej večere. Potom hlas zvonov umĺkne – zvony budú zviazané. Zvonenie nahradí zvuk rapkáčov. Ešte do 40. rokov 20. storočia sa na dedinách severného Trenčianska ( Súča, Sŕnie, Nemšová ) konali v tomto období obchôdzky chlapcov s rapkáčmi po dedine.

Vo farskom kostole narodenia Panny Márie sa v tento deň koná omša od 16 : 00 h. Zvony zaznejú pri nej na začiatku, keď sa spieva Glória, potom umĺknu až do Veľkonočnej vigílie na Bielu sobotu. Glória je na začiatku sv. omše, takže asi o 16.07... Pri večernej liturgii sa pripomína posledná Ježišova večera, ustanovenie eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov. Táto tradícia sa zachovala až po dnes. Pri svätej omši umýva kňaz vybraným 12 chlapom nohy. 12  predstavuje dvanástych apoštolov.

Týmto dňom sa oficiálne končil pôst, ale dodržiaval sa až do Bielej soboty. Zelený štvrtok bol nazvaný podľa Getsematskej záhrady, kde sa Ježiš Kristus modlil a kde bol rímskymi vojakmi zatknutý. Na tento deň sa vždy jedáva niečo zelené, ako napr. špenát, šťaveľ, žihľava, jarné bylinky, to všetko preto, aby bol človek zdravý... V tento deň sa piekli judáše, koláče zo zapletaného kysnutého cesta, ktoré mali pripomínať povraz, na ktorom sa Judáš obesil. Judáše sa jedávali potreté medom. Medovo chutil aj keltýš – lahôdka pôstneho obdobia. Vyklíčený jačmeň sa pomlel, zahustil sa múkou a v rúre sa upiekol do zlatohneda.

Veľkonočné sviatky - pôvod

Pohanská tradícia sa premenila na passover a veľkú noc. Pôvod má v Teutonskej mytológii a v kulte bohyne menom Ostara alebo Eostre čo sa premenilo na Easter. Mesiac apríl bol zasvätený tejto bohyni.

V gréckej mytológii to boli Demeter a Persepone, rímsky protajšok Ceres a Persepone, ktorých slavili v čase jarného slnovratu ako zrodu života po zime. Veľkonočné vajcia majú taktiež pohanskú históriu, keď znamenajú zrod života. Podľa rímskeho príslovia: „Všetok život pochádza z vajca.“ Maľovali sa na nich lúče na počesť slnku.

Vo štvrtok pred Veľkou nocou si mládenci volili svojho richtára a dievčatám nosili lesných mravcov. Mládenci sa zhromaždili podvečer v krčme a potom išli so spevom do lesa. Okolo polnoci začali prenášať vopred vyhliadnuté mraveniská. Mravcov naberali holými rukami do vriec a potom ich potichu roznášali po dedine do domov, kde bývali dievčatá. Sypali ich na okenné rámy, na prah dverí a niekedy sa stávalo, že keď bolo otvorené okno, tak aj do izby. Takéto zvyky si pamätajú v obci Miezgovce v okrese Bánovce nad Bebravou. Nosenie mravcov a obsýpanie domov mravcami malo zabezpečiť domu želateľnú hospodársku prosperitu, úspech a nádej na skorý vydaj. Ľudia do takéhoto domu vraj radi chodili, dievky mali dostatok pytačov, hydina zasa veľa vajec...

a mnohé ďalšie zvyky...
 

**************

**************