Po našim
Sluchajce jak še z Coopera vichodňar stal!
Dze bulo, tam bulo, bul Cooper.
Kukaj tu, perši dzeň v živoce še viskitnul v Nitre. Normalne ľudze še narodza, aľe vun še viskitnul. Taky valal daľeko z vichodu, na mape popač doľeva. Tam sebe žil, cahal kačurika za sobu i vožil še na svojim veľčakoj. Kedz še prestal pošikovac do peľuchoch, ocec nakazal, idzeme do Košicoch. Nebudzeme tu u chiži bivac a kendericu žuvac.
A tak buli z toho Košice, Baťovani, Bistrica i Žiľina, chodzil jak pes s prebitu nohu hore dolu a zaš vraňare.
Ta tak še z ňoho stal vichodňar. Čitac i pisac s blajvasom še naučil u Košicoch, poznejši u Prešove a veckaľ ho zaneslo na visoku do Trnavi.
Normálne že vichodňar u Trnave. Ta to ne. Tam ani rohliki nemali mechke a ani podvihorlatske novinki še nedaju kupic. Knižki buľi hrube, obrazkoch malo, pismenkoch veľo, ta dze, idzeme nazad.
Prišla vojna, ne tota velika, jak na každoho, co mu vajca u lavoru neplavali. Na Spiš ku mantakom, veckaľ do Mikulaša, tam z ňoho šaržu zrobili, aj kedz kapraľ ne kapitan, nakonec do Žilini. Kedz vracil samopaľ ta še pobral nazad do Nitri, hornej, dolnej, Prievidza. U Nitre ho aj obručka pricisla, no s ktoru, šak s vichodňarku z Prešova. Dluho nevitrimalo, šak hej, kedz fajta bula z Novich Zamkoch. To plano bulo. No coška še pomenilo a pobral še sprobovac šcesce do mesta hlavnoho. Tam panski chlop še z noho zrobil, dajaki čas na pokoju še trimal. Robota, aj do Viedni ho zaneslo, no parada. Ale co čort nechcel, zaš do toho baba prišla. Kedz vinechame tote peripetie okolo toho, ta še Cooper na sra...y dolamal. Perši, že ho u Bojnicoch daju dokopi, no takoj, bo jutre nedobre. No nakonec u Košicoch ho dali do gipsu. A nelem tak, ale riadne na pol roka. To še ani poškrabac nemožeš a šicko ce šverbi. Kedz še toho zbul a poriadne še poumival u žimnej vodze, začul o geokešingu. Dze indze jak pri pive. Dajake tri roky še blukal a hľedal tote ladički. I še mu u hlave zaš coška porušalo a vibral še na Liptov. Laska šicko.
Jak už naňho z mapi kukali lem same žulte smajliki, pobral še vun zaš do mesta hlavnoho. Ku paštikarom.
Išče še ani nevizul, a može i dobre, bo bi mu nohi šmerdzeli, už ho paštikare verbuju na vichod. Bo im coška ne do redu a furt chibuje. Ta dobre, može buc.
Cooperov skoro najlepši bivali kamarat, vichodňar jak še patri povedzel:
Ľudze sebe mišľa, že vichod to Košice. To ne Košice. To šicko co za Košicami i za Prešovom. Vichod to ne Tatri. Vichod to Snina, Bardejov, Svidnik, Stropkov, Michalovce, Sobrance, Vranov, Medzilaborce. Vichod to Humenne. Toto vichod. Tam žiju vichodňare. Tam mušis pujsc, co bi ši spoznal vichod.
Ta idze še z paštikarova na vichod!