ROŽŇAVA

Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou architektúrou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála), ktorá pochádza z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome XV. a XVI. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.

Mesto bolo pomenované Rožňavou podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.

Po definitívnej porážke husitov začiatok 16. storočia charakterizovala rozsiahla stavebná činnosť. Pri oprave a dostavbe kostola vzniklo niekoľko významných umeleckých diel. Gotické pastofórium majstra Petrusa de Coloa, tabuľová maľba metercie od majstra L. A. a renesančný portál majstra Vincenta z Dubrovníka sú najcennejšími dielami tohoto obdobia. Neďaleko kostola sa zrodilo priestranné štvorcové námestie obklopované honosnými meštianskymi domami najbohatších banských podnikateľov, v prostriedku ktorého stála budova stredovekej radnice.

Obdobie všestranného rozvoja mesta bolo ukončené náhlym úpadkom baníctva a náboženskými nepokojmi rozpútanými v tridsiatych rokoch 16. storočia, ktoré trvali až do začiatku 18. storočia. V strede námestia, na mieste staršej stavby, v tieni tureckej hrozby postavili v rokoch 1643 a 1654 charakteristickú mestskú vežu a na ruinách radnice z príkazu arcibiskupa Juraja Lippayiho vznikol kostol jezuitov.

Na prelome rokov 1706 a 1707 sa Rožňava stala dejiskom udalosti európskeho významu. Krajinská rada zvolaná Františkom II. Rákóczim do Rožňavy tu rozhodla o detronizácii Habsburgovcov. Táto udalosť sa viaže k budove banskej komory, k jedinej renesančnej stavbe v meste. Mariánsky stĺp stojaci pred palácom biskupov vznikol na pamiatku obetiam ničivej cholerovej epidémie v roku 1711. Pôvodne k nemu patrila aj socha sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. Pôvabná budova s tromi vzácnymi barokovými súsošiami v blízkosti katedrály bola prvou rožňavskou nemocnicou postavenou v roku 1719 Jurajom Andrássym. Trojpodlažnú budovu radnice postavili v roku 1720. V roku 1776 sa Rožňava stala biskupským mestom a o dva roky neskôr podľa projektov Jána Mayera vznikol palác rožňavských biskupov. Na mieste drevenej zvonice farského kostola, povýšeného na biskupskú katedrálu, Ján Mayer postavil impozantnú barokovo klasicistickú zvonicu. V roku 1733 započala aj takmer sto rokov trvajúca výstavba kostola a kláštora františkánov.

Mesto v tých časoch už takmer úplne stratilo charakter banského mesta a postupne sa premenilo na mesto obchodno-remeselnícke. Veľké rožňavské trhy sem lákali obchodníkov aj zo vzdialenejších krajín a produkty miestnych remeselníkov sa stali vyhľadávanými v celom Uhorsku. V roku 1786 miestny staviteľ Ján Mayer dokončil svoju najvydarenejšiu stavbu, budovu rožňavského evanjelického kostola, ktorého oltár a kazateľnicu - podobne ako v prípade katedrály - vyhotovil známy majster Jozef Gode. Rožňava bola aj významným školským mestom s čím sa spájal aj čulý kultúrny život. História miestnej tlače a žurnalistiky je nevyčerpateľnou studnicou dôkazov a poznatkov o kvalite rožňavského kultúrneho života v 18. a 19. storočí.