Aj vy v tom máte taký guľáš ako ja? Niežeby som chcel variť zo zajaca guľáš, to nie, ale mám vcelku zmätok v tom, čo je zajac a čo králik – ono to na prvý pohľad vyzerá vcelku rovnako, ale veru nie je to tak. Tak sa teda pozrime, ako to vlastne je.
Zajac poľný (Lepus europaeus)
V poľnohospodárskych oblastiach častejší ako v lesoch; no v poslednom čase sa jeho stavy v súvislosti s intenzifikáciou poľnohospodárstva veľmi znížili. Vďaka veľkej rozmnožovacej schopnosti a spôsobu života v kultúrnej krajine zatiaľ prežil prenasledovanie dravcami aj človekom, smrtiacu automobilovú dopravu, vyrušovanie voľne pobehujúcich psov a zmeny životného prostredia spôsobené intenzifikáciou poľnohospodárstva. Či sa mu to podarí aj v budúcnosti, závisí od ochrany, ktorá sa mu poskytne.
Od marca do októbra samica vrhá po 42 až 44-dňovej gravidite s otvorenými očami a úplne osrstené 2-4 mladé, ktoré sú krátko po narodení schopné behať a po ďalších 4 týždňoch sú samostatné. Ďalšie oplodnenie počas gravidity umožňuje dvojrohá maternica, v ktorej sa môžu vyvíjať staršie i mladšie embryá (superfetácia). Zajačica môže mať v krátkych odstupoch niekoľko vrhov. Táto vysoká rozmnožovacia schopnosť je dôležitá pre rýchle vyrovnávanie strát vplyvom vlhkého a chladného počasia. Ich predátormi sú šelmy a dravé vtáky.
Zajac poľný nemá podzemný brloh ako králik, len plytké ležisko vo vyššom trávnom poraste alebo odpočíva v plytko vyhrabanej kotlinke, kedy splynie s povrchom pôdy.
Tieto prevažne za súmraku aktívne zvieratá žijú často samotársky alebo v skupinových revíroch, ktoré obraňujú pred inými skupinami. Ako bežci na dlhé trate a dobrí skokani spravidla prenasledovateľom uniknú. Uši veľmi dlhé a pohyblivé, často sklopené, nie vztýčené ako u králika. K zemi pritlačené zajace takmer nemožno spozorovať.
Dĺžka 50 - 70 cm, hmotnosť 3 - 7 kg; celkové zafarbenie zajaca je sivožlté na chrbte černasté; na krku a slabinách často s hrdzavým nádychom, brucho a vnútorné strany stehien biele; v zimnej srsti má na zadnej časti tela striebristý nádych; pĺzne na jar od februára do mája, na jeseň od septembra do novembra; pĺznutie sa začína od chrbta, postupuje k hlave a až potom na boky a brucho. Samice o niečo menšie ako samce.
Značne väčší ako králik divý. Žlto až hrdzavohnedý s dlhými zadnými končatinami a ušnicami presahujúcimi dĺžku hlavy. Niektorí autori ho ešte pred nedávnom považovali za poddruh zajaca afrického (L. capensis europaeus).
Dĺžka tela 50-63 cm, Dĺžka chvosta 7,5-13 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 10-16,5 cm, Výška ušnice 9-13 cm; uši sú spravidla dlhšie ako 10 cm, majú čierne konce; vrchná strana bieleho chvosta je v strede čierna; zadné chodidlo dlhšie ako 10 cm; samica má 3 (niekedy až 5) párov mliečnych bradaviek; Hmotnosť 3-5 kg, samce z horského prostredia aj vyše 6 kg.
Väčšinou tichý, pri vystrašení prenikavé pískanie.
Králik divý (Oryctolagus cuniculus)
Pochádza zo severozápadnej Afriky. Už v stredoveku ho doviezli zo Španielska do strednej Európy a odtiaľ putoval do všetkých častí sveta. Zo 6 geografických rás palearktickej oblasti žije u nás jediná nominátna rasa králik divý stredomorský. Obľubuje ľahké priepustné pôdy, suché okraje lesov v blízkosti polí, krovinaté pasienky, cestné i železničné násypy a hrádze, vinice, brehy vodných tokov od nížin až do výšky 400 m n. m. Keďže ubúda možností usadiť sa v poľnohospodárskej krajine, prichádza králik divý bližšie k ľuďom, ba usídľuje sa aj vo veľkých mestách. Žijú v 20- až 25-členných rodinných kolóniách. Kolónia pozostáva z jedného vedúceho dospelého samca a viacerých samíc a ich mláďat. Na rozdiel od zajaca poľného králiky budujú brlohy, v ktorých sa ako rýchlo unavení šprintéri pokúšajú čo najrýchlejšie skryť.
Králiky divé sa rozmnožujú približne od februára do septembra-októbra. Králička sa po 30-dňovej gravidite kotí v osobitnom, senom a vlastnou srsťou vystlanom, len asi meter hlbokom a dosť plytkom materskom brlohu 4-5 ráz do roka a má po 4-8 holých, slepých mláďat. Cicať im dáva dva razy za 24 hodín asi po 4 týždne a vždy, keď opúšťa materský brloh, vchod zahrabáva. Mladé po 10 dňoch vidia, dvojtýždňové sú už úplne osrstené a pohlavne dospievajú polročné, takže sa môžu rozmnožovať už v prvom roku života. Králička je schopná oplodnenia hneď po okotení. Jeden králičí párik sa môže za rok rozmnožiť - pravdaže, len teoreticky - o 150 jedincov. Jedna samička môže mať za rok 30-40 mláďat, v skutočnosti ich však odchová ročne len 8-9.
Stavy králikov však závisia od klimatických podmienok, ale decimujú ich najmä infekčné choroby myxomatóza a kokcidióza. Myxomatóza bola k nám zavlečená r. 1954 a spôsobila hromadné hynutie králikov. Na celom území ČSSR zo 400 000 jedincov ostalo v krátkom čase sotva 20 000. Na Slovensku z 50 000 králikov (ročne sa odstreľovalo až 20 000) sotva desatina, pričom na mnohých miestach králiky divé úplne vyhynuli. Avšak pravidelne sa objavujúca myxomatóza ešte i dnes znižuje ich stavy; rezistenciu získavajú len veľmi pomaly. Králiky divé sú predkami všetkých domácich králikov, aj tých plemien, ktoré sú im málo podobné. Krížením s rôzne sfarbenými králikmi domácimi vznikajú mnohé tmavšie alebo svetlejšie formy, ktoré môžu miestami prevládať.
Králiky vyhrabávajú podzemné chodbové systémy až do hĺbky 2,5 m. V okruhu 100 až 200 m v okolí stavby spásajú trávu, byliny a korene. Systémy rozvetvených chodieb sú s viacerými východmi a chodby sú hlavné, vedľajšie, núdzové, vetracie; na najhlbšom mieste sa rozširujú do vystlaného brloha.
Žije polygamne, spoločensky v kolóniách. Je aktívny predovšetkým za súmraku, na pastvu vychádza aj zrána. V brlohu trávi väčšinu dňa a sem vbieha v prípade nebezpečenstva, vtedy dáva aj ostatným znamenie varovným dupotom. Za pekného počasia sa rád vyhrieva na slnku. Králik má nielen vynikajúci sluch a čuch, ale aj bystrý zrak. Pretože žije v kolóniách, môže pri premnožení v blízkosti brlohov, od ktorých sa nevzďaľuje viac ako na 300 m, spôsobiť škody na lesných či poľnohospodárskych porastoch, alebo rozhrabávaním hrádzí, násypov a pod.
Dĺžka 30 - 45 cm, Hmotnosť 1,5 - 2 kg. Sivohnedá kožušina, v oblasti zátylku často hrdzavočervená. Chvost krátky, navrchu čierny, naspodku biely. Samica podobná samcovi, ale o niečo menšia, s užšou hlavou.
Králik divý sa líši od zajaca poľného výraznými znakmi: má hmotnosť len do 2 kg, žltkasto-hnedosivú srsť (v populáciách, do ktorých sa dostali domáce králiky sa vyskytujú rôzne farebné odtiene - belavé, hrdzavé, čierne a iné farebné odchýlky), brucho, krk, vnútorná strana nôh, boky a spodok chvosta sú biele, hlava, uši a panvové končatiny kratšie.
Hmotnosť 1,3-2,2 kg, Dĺžka tela 40-50 cm, Dĺžka chvosta 5-7,5 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 8,5-9 cm, Výška ušnice 6,5-7,5 cm; uši kratšie ako 10 cm, bez čierneho zakončenia; chvost takmer biely, zadné chodidlo kratšie ako 9 cm.
Tak už vám je jasné, čo je čo a kto je kto? Tak potom ani nebudete mať problém s odlovom tejto kešky, a pomôžete mi identifikovať, čo to tam vlastne spáva :-)
Zdroj: web - http://snaturou2000.sk
Na záver ešte pár mojich poznámok:
Tohto určite všetci poznáte – aj vám robil radosť, keď ste boli malí?
Zajace sú spoločenské tvory a poznajú aj niektoré posunky, napríklad high five:
Nielen spoločenské, ale aj veľmi čistotné :-)
Každý o niečom snívame. Viete o čom sníva zajac?
A po takom chutnom sne sa takto chutne prebudí:
A že vám nejde do hlavy, kde zmizla mrkva zo snehuliaka?
Vysvetlenie je úplne prozaické/prozajacké :-)
Keď ste toto nevedeli, tak čo sa vám vynorí v hlave, keď stretnete takéhoto zajka?
A keby ste aj obyčajného stretli, vždy si treba dávať pozor, lebo v každom zajkovi drieme aspoň kúsok kung-fu bojovníka :-)
Peknú prechádzku a veľa šťastia pri odlove
Štartovacia výbava: logbook a ceruzka