Obchod na Korze
Film vychádzajúci z rovnomennej poviedky scenáristu Ladislava Grosmanarozpráva príbeh Tóna Brtku na pozadí 2. svetovej vojny. Brtku stvárnil nezabudnuteľný herec Jozef Kroner (často nesprávne vyslovované ako Króner), ktorý je, dovolím si tvrdiť, najúspešnejším a najobľúbenejším hercom minulého storočia v Československu. Jeho filmografia je tvorená z takmer 60 filmov, čo je vo väčšine prípadov omnoho viac, ako má na konte priemerný hollywoodsky herec/herečka (!).
Predpokladám, že východoslovenské mesto Sabinov vám netreba bližšie predstavovať. Práve tu sa film natáčal a obchod, v ktorom sa odohráva tu ešte stále nájdeme spolu s pamätnou tabuľou. Dej filmu začína po vypuknutí 2. svetovej vojny, ktorá sa dostala už aj na Slovensko. Stolár Tóno Brtko so svojou ženou Evelínou našťastie patria k tým šťastlivcom, ktorí sa vojny ako takej nezúčastnili. Brtkov švagor je totiž vysokopostavený veliteľ Hlinkovej gardy, a tak ho nielenže ochráni od odvedenia na front, ale mu vybaví aj arizačný dekrét (dávajúci plné právo na majetok židovskej/neárijskej osoby „vyhovujúcej“ osobe) na malý obchod v meste, ktorý pod nátlakom svojej ženy nakoniec príjme.
Galantéria patrí staručkej pani Rozálii Lautmannovej (Ida Kamińska,poľská herečka, v tom čase riaditeľka Štátneho Židovského divadla vo Varšave), senilnej pani rozprávajúcej slovensko-poľsky (cháp viac poľsky ako slovensky), ktorá už nevníma svet okolo seba, nechápe tomu, čo je vojna a čo ju ako židovku čaká. S týmto vyobrazením Ida nesúhlasila, chcela aby Rozália bola pani na úrovni, to ale režiséri neschválili a tak sa vrátila naspäť do Poľska, kde po hodinách vyjednávania nakoniec na rolu kývla. Arizátor Brtko, viac nahnevaný ako potešený zo svojho nového titulu prichádza do skrachovanej galantérie a spočiatku sa z nej snaží vytvoriť prosperujúci obchod.
Postupom času si Tóno nachádza k pani Rozálii cestu. Ona sa o neho stará ako o vlastného syna a on jej pomáha najviac ako len môže. V tejto časti sa dočkáme aj humoru, ktorý sa inak filmom s touto tematikou oblúkom vyhýbal. Všetko sa ale zmení, keď do mesta príde predvolanie, že všetci obyvatelia židovského pôvodu sa majú okamžite dostaviť k transportu. Zhodou okolností nastane chyba v papieroch a pani Lautmannová ako jediná predvolanie nedostane. To hrá do karát Brtkovi, ktorý sa ju spočiatku snaží ukryť, no neskôr, zo strachu zo zastrelenia nielen jej, ale aj jeho, ju začne prehovárať aby sa priznala. A tak sa dostáva do najťažšej a bezvýchodiskovej situácie. Aj napriek humorným prvkom je film stále vojnová dráma a tak asi máte zhruba predstavu, ako končí.
Toto dielo natočila dvojica režisérov Ján Kadár a Elmar Klos, ktorí boli vo svojej podstate takí skromní, že sa dokonca podelili aj o honorár pre režiséra (ten mal právom pripadnúť Kadárovi). Po natočení sa film stretol s vlnou odporu u Slovákov, ale aj u vtedajšieho prezidenta Antonína Novotného, ktorý ho nakoniec schválil len preto, aby sa nám pomstil (bolo všeobecne známe, že bol voči slovenskej časti obyvateľstva v krajine dosť zaujatý). A keby len vedel, ako veľmi sa sekol. Obchod na Korze sa stal najúspešnejším slovenským filmom a tento titul mu pravdepodobne nikto len tak ľahko nevezme. Je držiteľom:
Oscara za Najlepší cudzojazyčný film 1966 (málokto vie, že o rok neskôr Ida Kamińska získala dodatočne aj nepremenenú nomináciu v kategórii Najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe)
Zvláštneho čestného uznania na MFF v Cannes,
Štátnej ceny Klementa Gottwalda pre J. Kadára, E. Klosa, I. Kamińskú a J. Kronera,
Ceny newyorskej filmovej kritiky,
Donatellovho Davida pre najlepší zahraničný film roku 1966,
a Ceny československej filmovej kritiky.
Myslím, že je dôležité a zaujímavé spomenúť, že Jozef Kroner mal počas New Yorskej premiéry prejav, ktorý mal foneticky napísaný (keďže po anglicky nevedel ani zaťať) a zožal obrovský úspech. Deň pred odovzdávaním Oscarov sa letecky vrátil do Prahy kde mal vyzdvihnúť režisérov a letieť naspäť do Ameriky. Na letisku ho ale zastavili kumunisti so slovami „Pane Kronere, vy jste v Americe již byl“ a herec tak zostal na letisku v slzách s kuframi a na odovzdávanie sa nedostal. V roku 1968 sa zase Ján Kadár rozhodol emigrovať do USA a sled udalostí zapríčinil, že mu boli odobraté všetky tituly a ocenenia v Československu a komunisti film zavreli do trezoru na 21 rokov, kým si ho opäť diváci mohli pozrieť.
Zdroj: https://filmkult.refresher.sk/2417-Obchod-na-korze-jediny-slovensky-oscarovy-film-ktory-nepravom-upada-do-zabudnutia