Uzovské Pekľany
ležia v úzkej doline riečky Malá Svinka, medzi katastrami obcí Uzovský Šalgov, Jakubova Voľa, Rožkovany, Renčišov, Štefanovce, Jarovnice a Močidľany.
V roku 1314 požiadal zeman Pavol z rodu Tekule kráľa Bela IV. (1235-1270), aby mu daroval hornú čast údolia Malej Svinky. Kráľ mu v roku 1315 požadované územie daroval. Krátko nato došlo k založeniu novej dediny. Tá sa v roku 1337 pri deľbe rodových majetkov medzi členov rodu Tekule uvádza pod nemeckým názvom Herduchshaw, čo v preklade znamená Hartungova Poruba, po nemcovi Hartungovi (Hartingovi), ktorý bol lokátorom dediny. Rok 1337 je tak rokom najstaršej písomnej zmienky o dnešnej obci Uzovské Pekľany.
Názov obce sa v stredovekých prameňoch vyskytuje i v podobe Herdengshaw, neskôr ako Herdung (1345). Slovenský názov obce je známy už zo 14. stor. a zachoval sa v podobe Peklen (1354, 1367, 1373, 1427) a Puklen (1360). Poukazuje na názvoslovnú motiváciu, že sídlisko bolo postavené v staršej lokalite využívanej okolitým slovenským obyvateľstvom na pálenie dreveného uhlia. Preto Pekľany od slova peklo.
Tekulovci boli zakladateľmi Peklian a jednou vetvou rodu boli aj Uszovci. Tí v listinách z 15. stor. už figurujú ako Uszovci z Uzoviec, podľa maďarského názvu dediny, ktorá sa stala ich rodinným sídlom a ktorej názov pochádza od mena svojho pôvodného vlastníka a zakladateľa - Usza.
Rodina Uszovcov zostala väčšinovým vlastníkom majetku a pôdy až do roku 1852, a preto sa obec nazýva podľa svojich pôvodných majiteľov - Uzovské Pekľany až doteraz.
V druhej polovici 19. storočia mali Pekľany štatút malej obce. Jej úradný názov bol Úsz-Peklén. Okrem neho sa v úradných miestopisoch uvádzalo aj slovenské pomenovanie Pekleny, resp. Uszovske Peklyani.
Z r. 1868 pochádza najstaršia známa obecná pečať. Text knihopisu je uvedený v úradnom maďarskom jazyku: USZ-PEKLÉN KOZSEK HIV (atalos). PECSETJE. Na pečati sú vyobrazené z pažite vyrastajúce tri stromy, zo stredného košatého stromu vzlieta veľký vták.