Pozývame vás na ďalšiu z našich kešiek v Strážovských vrchoch, ktorou by sme vám chceli predstaviť iný pohľad na asi najvýznamnejšiu historickú pamiatku v tejto oblasti - hrad Košeca a blízke okolie.
Pohľad do histórie hradu
Predpokladá sa, že tento pôvodne kráľovský strážny hrad spravovaný kastelánmi, stál už v roku 1272. Z neho pochádza listina, v ktorej sa gróf Smaragdus de Kaza (z Košece) dohaduje o chotárnych hraniciach s Damiánom, opátom zo Skalky. Prvá písomná zmienka o hrade je však zo začiatku 14. storočia, kedy hrad patril do panstva Matúša Čáka. 12. marca 1312 hradný kastelán Loránd (Lorandus, comes castellanus de Kosycz) vydáva listinu s povolením na založenie škultécie-osady Henrici villa (Henrikova ves, Kolárovice, okres Bytča).
Hrad známy pod menom "Kassa" strážil prístupovú cestu z Považia do Ponitria a stal sa sídlom tunajšej provincie.
V donačnej listine kráľa Žigmunda z roku 1397 sa uvádza, že do hradného panstva patrili tieto lokality: Košeca, Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Kopec, Malá a Veľká Poruba, Tunežice, Strmá Rieka, Nozdrovice, Podhorie, Hloža, Dolný a Horný Moštenec, Ďurďové, Mojtín.
V 15. storočí sa majiteľmi hradu stala rodina Lieskovských, nazývaná tiež Kasai alebo Košecký.
Počas ďalšieho obdobia hrad niekoľkokrát zmenil majiteľov. V roku 1526 sa hrad dostal do rúk cisárskeho exponenta Pavla Petróciho. Zlomovým obdobím pre hrad bola druhá polovica 17. storočia, kedy jeho potomok Štefan obrátil kartu a postavil sa na stranu Vešeléniho povstania. Vymyslel vraj plán únosu cisára Leopolda I. a jeho nevesty Margity Španielskej. Skupina šľachticov mala počas poľovačky zneškodniť cisárovu osobnú stráž a jeho samotného previezť na Košecký hrad, kde by bol väznený dovtedy, pokiaľ by nepodpísal zmenu krajinskej ústavy. Sprisahanie však tesne predtým odhalili a tak plán stroskotal. Panovník na odvetu vyslal proti hradu vojsko pod vedením palatína Pavla Esterházyho. Obrancovia hradu, medzi ktorými boli okrem Petróciho aj Tököliovci, nechceli, aby ich stihol osud Zrínskeho, Nádašdyho a Frankopana, ktorí boli popravení, preto sa urputne bránili. Cisárske vojsko však ich obranu 16. novembra 1670 prelomilo. Počas tmavej noci sa však podarilo Petrócimu a mladému Tökölimu nepozorovane utiecť. Keďže ich cisárske vojská na hrade nenašli, od zlosti ho vraj zrovnali so zemou. Počas nasledujúceho roka hrad postupne podmínovali a vyhodili do povetria bašty, múry a značne poškodili základy hradu. Týmto sa v roku 1671 spečatil osud Košeckého hradu, ktorý sa premenil na zrúcaninu, ktorá odvtedy viac-menej chátra...
Centrom košeckého panstva sa po zničení hradu stal kaštieľ vybudovaný v neďalekých Ladcoch. Sem sa premiestnil aj panský personál.
Dnes už nikto presne nevie, ako hrad Košeca pôvodne vyzeral, a naše budúce generácie už možno neuvidia ani jeho pozostatky, kedže na mieste sa nad úrovňou terénu nachádza už len pár rozpadávajúcich sa múrov. Snáď sa však hrad raz dočká svojho záchrancu.
Zdroj informácií a obrázkov: trencinregion.sk, zilina-gallery.sk, mypovazska.sme.sk, dobrenoviny.sk, geocaching.com, Encyklopédia slovenských hradov
Fikcia alebo ako na kešku?
Keď som prvýkrát prichádzal na toto miesto, hneď mi napadlo, že tu v minulosti musela určite stáť nejaká pevnosť. Predstavoval som si, ako prechádzam popri predsunutej strážnej veži, ako vystupujem na mohutné opevnenie, ktoré lemuje strmé zrázy do údolia. Vstupnou bránou som sa dostal do spodnej časti na miesta, kde kedysi určite stáli stajňe. Odtiaľ som pokračoval kamennými schodmi vytesanými do skaly do vrchnej obytnej časti s ďalšou vežou. Krásna predstava...
Podľa starých povestí vraj práve tu stál prvý hrad v košeckom chotári, ktorý založil rytier Smaragdus, vodca rádu templárov, keď sa vracal so svojou družinou, čítajúcou asi 100 rytierov, zo Svätej zeme. Pre svoju pevnosť si určite zvolil toto miesto, kedže bolo bezpečnejšie a vyššie položené, ako skalný výbežok týčiaci sa nad sútokom potokov dole v Podhradí, navyše s výhľadom do širokého okolia. Na okolitých vrchoch tak bolo možné v prípade nebezpečenstva zapáliť ohne a signalizovať hroziace nebezpečenstvo do pevnosti...
Povesti sa tiež zmieňujú o poklade, ktorý si priniesol Smaragdus z ďalekých krajín, ukryl ho v skalách na svojom hrade a do dnešných dní ho nikto nenašiel. Podľa informácii od miestnych obyvateľov vraj intenzívne zrážky z posledného obdobia spôsobili zosunutie časti skalného brala, kde vraj tento pôvodný hrad stával a je možné, že sa tým otvoril prístup k dávnemu pokladu. Ak ho chcete pohľadať, možno vám pomôže stará listina, nedávno objavená v archíve neďalekého Ilavského hradu, tiež vraj bývalého sídla templárov...
K "hradu" sa dá dostať z rôznych strán, je na vás, aký prístup si vyberiete. Priblíženie sa ku skalám najkratšou lesnou cestou má T3-3.5, krátky úsek cestičky medzi skalami T3.5. Pre nájdenie samotnej kešky na mieste nie je potrebné loziť po skalách ani po strmých svahoch, opať sa dá ísť po malom chodníčku.
Ak sa Vám keška páčila, ohodnoťte ju cez
English version on demand. / Deutsche Version auf Nachfrage.
išrgxb cbgeroaé wr hirqraé i yvfgvath
ararpunwgr fn myáxng fgngvpxbh iremvbh norprql