Členovia rodiny Krieger patrili v Prešove v 18. a 19. storočí medzi významné osobnosti. „Dynastia Kriegerovcov predstavovala v danom období kultúrnu a vzdelanostnú špičku.“ „Christian Krieger {*16.III.1672, † 9.II.1724} bol zakladateľom prešovskej vetvy rodu, ktorý počas troch generácii intelektuálov, lekárnikov a lekárov výrazne ovplyvnil vývoj prešovského zdravotníctva, vedy a kultúry. Bol ženatý s Dorothou rod. Schönfelderovou a z toho manželstva sa narodilo niekoľko detí.
Najstarším z nich bol Christian Ernest Krieger, narodený dňa 10. mája 1715 v Prešove. Krstnou matkou sa mu stala matka známeho lekára a lekárnika Jána Adama Raymana. Už toto kmotrovstvo akoby predurčilo malého Christiana na celoživotnú lekárnickú dráhu “2 „Lekáreň, ktorú založil r. 1744 Christian Ernest Krieger, existuje s názvom U zlatého orla na danej adrese dodnes. Patrí medzi najstaršie nepretržite existujúce slovenské lekárne. Krieger bol na kompetentných miestach dobre zapísaný, svedčí o tom napr. oznámenie kráľovskej miestodržiteľskej rady, že cisárskym rozhodnutím roku 1753 bol poverený ako sprostredkovateľ pri oceňovaní aj iných lekární, vlastníkmi, ktorých boli J.A. Rayman a J. Hambacher. Z prvého manželstva s Annou Máriou Steller mal troch synov – Samuela, Christiana Ernesta, Dr. a Johanesa Eliasa.
Samuel Krieger {*1744, † 1781} bol geodet, kartograf. Študoval na Vojenskej inžinierskej akadémii vo Viedni. Bol úradným matematikom Uhorskej miestodržiteľskej rady v Bratislave. Vypracoval množstvo presných rukopisných regulačných plánov a máp povodí riek, ktoré sú dnes uložené v mapových zbierkach Maďarského národného archívu v Budapešti ako aj v zbierkach Štátneho archívu v Bratislave, pobočka Modra, kde jedna zo Samuelových máp je zároveň aj najstaršou zachovanou mapou vôbec s archívnym číslom 1. V roku 1776 veľké renomé získal vypracovaním prvej batymetrickej mapy Balatonu, diela, ktoré patrí medzi najcennejšie technické pamiatky v oblasti. Významným jeho dielom bola Nová mapa Uhorského kráľovstva - Tabula nova inclity regni Hungariae juxta nonnullas observationes, rozdelená do obvodov a stolíc, zhotovená podľa najnovších astronomických a geometrických pozorovaní, ktorá vyšla v Bratislave r. 1780.
Christian Ernest Krieger, Dr. {*1745, † 1818} patril medzi najvýznamnejších prešovských lekárov a lekárnikov v druhej polovici 18. a začiatkom 19. storočia (býval na Hlavná ulica č. 78). Medicínu študoval v Jene a Trnave, dizertačnú prácu - Dissertatio inaug. de morborum Temporibus. Posonii, 1773 - obhájil Bratislave. Bol dlhoročným úspešným lekárom Šarišskej župy. Bol finančným prispievateľom a podporovateľom kultúrnych, spoločenských, vedeckých ale i náboženských aktivít.
Johanes Elias Krieger {*1746, † 1779} bol veľkým cestovateľom. Z dnešného pohľadu sa iste zaujímavou javí jeho cesta do Indonézie. V rámci Holandskej kráľovskej spoločnosti podnikol v rokoch 1775 – 76 plavbu do Východnej Indie /Indonézii/. Na lodi Vreebung vyplával z holandského mesta Zeeland z prístavu Rammekens 23.septembra 1775 a 5.marca 1776 dorazil do Mysu Dobrej nádeje na juhu Afriky, odkiaľ po mesačnej prestávke 6.apríla opäť výprava vyplávala tentoraz už na východ aby po ďalších troch mesiacoch plavby 30.júna zakotvili v Batavii. Koľko trvala cesta z Prešova do holandského prístavu o tom záznamy nie sú.
Samuel Christian Krieger, Dr. {*1777, † 1843} bol synom Christana Ernesta, kráčal v otcových šľapajách. Pôsobil najprv Beregove a potom vo svojom rodisku Prešove ako dlhoročný vynikajúci mestský lekár. Svojou mimoriadnou aktivitou a tiež vďaka svojim bohatým kultúrno-spoločenským kontaktom organizoval rôzne kultúrne podujatia. Začiatkom 19. stor. v budove Klobusickovcov založil prvé prešovské /nemecké/ divadlo, kde dobročinnými ochotníckými predstaveniami a rôznymi finančnými zbierkami získaval prostriedky na založenie prvej mestskej nemocnice. Na niektorých podujatiach ako ochotnícky herec vystupoval azda najznámejší prešovský maliar vôbec - Jan Rombauer. Súvekým požiadavkam zodpovedajúcu nemocnicu sa mu podarilo zriadiť v rámci prestavby budovy Floriánovej brány v r. 1808.
Ernest Tomas Teodor Krieger {*1798, † 1855}. Bol synom Ch.E. Kriegera, Dr. z druhého manželstva /prvá manželka Sofia Hüber zomrela/. Zvolil si úradnícku dráhu. Po absolvovaní štúdia na prešovskom evanjelickom kolégiu pracoval na rôznych úrovniach stoličnej správy. Zastával významné funkcie – okrem iných bol súdnym prísediacim šarišskej a abovskej stolice a asesorom šarišskej stolice. Vyjadroval sa k viacerým žiadosťam adresovaným mestskému magistrátu v Prešove. Vo voľnom čase sa venoval hospodáreniu na svojom majetku, písaniu poézie, ale najmä svojej najväčšej záľube – prírode. V rokoch 1825 – 1836 svoje pozorovania publikoval formou odborných článkov najmä vo viedenských Gemeinnütze Blatter. Aj keďsa skúmaniu prírody venoval len ako amatér vo voľnom čase, viaceré učené spoločnosti si ho zvolili za svojho korešpondujúceho člena. Prírode a zaujímavostiam rodného kraja venoval aj svoju z dnešného pohľadu najzaujímavejšiu prácu “Šarišská stolica v Hornom Uhorsku.” V origináli “Das Sároser Komitat in Ober Ungarn” vyšla vo Viedni v roku 1841. Rozsahom neveľká publikácia je rozčlenená do viacerých kapitol. Je považovaná za prvú vlastivednú monografiu šarišskej župy. V úvodných častiach je opísaná Šarišská stolica všeobecne, jej hranice, výraznejšie cesty, geologická stavba, vodstvo, fauna a flóra. Po informáciách z Prešova ako centra šarišskej župy (v tom čase mal 8 890 obyvateľov) nasledujú kapitoly o pozoruhodných jaskyniach, prírodných útvaroch, opis ružinských jaskýň či Lačnovského kaňonu. V diele sa spomínajú Lipovce, Kalvária, Cemjata, Išľa, Šebeš či Kelemeš / Šebastová či Ľubotice / ako aj mnoho ďalších obcí a zaujímavých miest. Ernest Tomas Teodor Krieger zomrel 7. augusta 1855 vo svojom rodnom dome v Prešove.
Územie európskeho významu (ÚEV) Kamenná baba pozostáva z dvoch nerovnako veľkých častí predelených cestou medzi obcami Lipovce a Lačnov.
Podstatná časť územia spadá do orografického celku Branisko, menšia časť nazývaná Na skaly zaberá juhozápadné časti Bachurne. Geologické podložie územia je tvorené prevažne dolomitmi . V území sa nachádzajú bizarné geomorfologické útvary sústredené predovšetkým v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Kamenná baba. Potok tu vyhĺbil kaňonovitú roklinu – Lačnovský kaňon, kde sa vytvorila sústava vodopádov nazvaná Prahy. Nápadná je skalná veža Mojžišov stĺp, skalná brána Vrátnica, či útvar zvaný Kamenná baba. V skalách tzv. „lipoveckého krasu“ sa nachádza viacero väčších i menších jaskýň. Najznámejšie sú Komín a Sokolia jaskyňa a Zlá diera (v časti Na skaly). Jaskyne sú dôležitým zimoviskom viacerých druhov netopierov. V roku 1964 vyhlásili Kamennú babu za štátnu prírodnú rezerváciu, v ktorej môžeme obdivovať vzácnu a rôznorodú vegetáciu.
Prvá knižná zmienka o tomto prírodnom výtvore pochádza z monografie od E.T.T. Kriegera - “Šarišská stolica v Hornom Uhorsku.” v origináli “Das Sároser Komitat in Ober Ungarn”, ktorá vyšla vo Viedni v roku 1841.
Cache – Kamenná baba
Vzhľadom na Národnú prírodnú rezerváciu s 5. stupňom ochrany keška je umiestnená do 10 m od značeného turistického chodníka
Z príležitosti 10.výročia keškovania.