Obec Torysa je všeobecne považovaná za najstaršiu na hornom toku rieky Torysy. Osídlenie siaha hlboko pred 13. storočie a jeho počiatky nachádzame v časoch Veľkej Moravy. Torysa prežila obdobia vzostupov i pádov a nevyhla sa celospoločenských vplyvom a pohybom.
V stredoveku nadobudla postupne Torysa charakter administratívneho a cirkevného centra horného Šariša. Vyvíjala sa ako trhové mestečko s jarmočným právom. V novoveku toto postavenie postupne stratila vplyvom niekoľkých faktorov, predovšetkým kvôli razantnejšiemu rastu iných sídel v blízkom i širšom okolí
Do dejín obce významne zasahovala rieka Torysa. Prudký tok rieky sa v minulosti častokrát pričinil o to, že aj menšia povodeň veľmi často spôsobovala ohrozenie tunajších obcí, Torysu nevynímajúc. Písomne zachytené sú veľké povodne z roku 1670, kedy boli v oblasti zaznamenané veľké materiálne škody a len v samotnej Toryse bolo zničených vyše 20 domov. Ďalšie ničivé povodne nasledovali v rokoch 1673, 1716, 1724, 1748, 1764, 1837, 1846 a 1867. Najnegatívnejšou udalosťou v dejinách obce bola povodeň v auguste roku 1813, ktorá okrem iného zničila aj kostol a kaštieľ s okolím. Táto ničivá povodeň sa pričinila o to, že obec nemá žiadne kultúrno-historické pamiatky z obdobia pred povodňou.
Pre možnú výstavbu vodnej priehrady bola v obci zastavená v priebehu 20. storočia výstavba, kedy sa v obci dobudovali inžinierske siete - kanalizácia, telefónne rozvody, plynové rozvody. Obec v súčasnosti má vybudované všetky podzemné siete.
V súčasnosti má obec 1516 obyvateľov.
Obec Torysa je všeobecne považovaná za najstaršiu na hornom toku rieky Torysy. Jestvovala už pred 13. storočím ako slovanská osada, sídlištné centrum občiny a jej počiatky siahajú do dávnych slovanských čias. Prvý hodnoverný, najstarší záznam o obci Torysa je v listine z roku 1265, v ktorej sa uvádza, že spišský prepošt Mitimír z Bosny exkomunikoval toryského farára, lebo odoprel platiť cirkevnú daň tzv. "catedraticum" Spišskej Kapitule, kde farnosť Torysa ako sídlo cirkevného dištriktu administratívne patrila.
Obec má meno od rieky Torysa. Presný význam názvu "Torysa" nepoznáme, pochádza z predslovanských čias.
Listina z r. 1265 hovorí aj o kostole Panny Márie v Toryse. Toto sídlisko bolo pravdepodobne najstarším a najvýznamnejším centrom kultúrneho, administratívneho i cirkevného života na hornej Toryse.
Strategicky dobrá poloha uprostred regiónu i križovatka ciest, ktoré sa tu stretli od Prešova, Spišskej Kapitule, Levoče i z údolia Popradu cez Šarišské Dravce, predurčili Torysu už v 13. storočí ako trhové mestečko. Súčasne sa stala centrom cirkevnej správy v tejto oblasti ako sídlo vicearchidiakonátu.
Pri katastrofálnej povodni v noci z 24. na 25. augusta 1813, bol starý kostol úplne zničený. Pri mohutnom nápore vôd zrútila sa veža a postupne celý kostol. Silný prúd vody vyniesol z krypty truhly s mŕtvolami zemepánov a farárov. Mŕtve telá grófa Jozefa Tomáša Szirmayho a jeho manželky Anny sa našli pri Ďačovskom mlyne a boli uložené do krypty kostola v Šarišských Michaľanoch, o čom hovorí latinský nápis na mramorovej tabuli v stene po pravej strane oltára. Podľa bývalej farskej kroniky s vodou ohrozeného kostola sa podarilo zachrániť cibórium (veľký kalich), pacifikál (kríž), kalich a monštranciu.
Na výzvu Košického biskupa dal gróf Tomáš Szirmay v roku 1884 postaviť kostol na "vyššnom konci" na pravej strane, kde vedie cesta do Šarišských Draviec, aby ho už voda viac nevzala. Pozostatky grófa Tomáša Szirmaya ležia v tomto kostole. Kostol je vybudovaný v klasicistickom slohu.
V roku 2015 si naša obec pripomenula 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci Torysa. Pri tejto príložitosti bol v dňoch 12. - 14. júna 2015 pripravený pre všetkých občanov, rodákov a návštevníkov bohatý duchovný a kultúrny program.
Symboly obce
Erb obce Torysa
Podľa najnovších historických výskumov bola Torysa založená na domácom zvykovom práve, a ako osada mohla existovať už v období Veľkej Moravy. Kostol zasvätený Panne Márii tu stál už v r. 1270. Kedže už v tomto období sa toryský farár stal vicearchidiakonom toryského dištriktu Torysa musela byť už aj v 12 storočí najvýznamnejším sídliskom na hornej Toryse. V obec prerástla niekedy začiatkom druhej polovice 13. storočia. V týchto rokoch sa však dostala do šľachtického majetku. I keď bola strediskom panstva Torysa, v zemepanskej závislosti zotrvala dlhé ďalšie storočia. V stredoveku stál v chotári obce i hrad. Torysa bola určitý čas i privilegovaným mestečkom. Táto stránka historického vývinu obce však nie je dostatočne preskúmaná.
Všetky uvedené poznatky nasvedčujú tomu, že v obci sa veľmi včas prihlásila potreba organizovanej správy a v tej súvislosti aj vznik obecného symbolu. Žiaľ, doposiaľ je objevený znak obce až z r. 1787. Rok vzniku erbového pečatidla je vrytý priamo v kruhopise, krorý znie: SIGILUM:PO (ssessionis): TARCZA:1787. Jeho odtlačky sme našli na dokumentoch z r. 1867-1879. Obecný znak vyrytý v strede pečatného poľa je doslova prekvapujúci. Na pažiti stojí muž, ktorý v pravej ruke pred sebou nesie obrovskú dymiacu fajku. Ľavú ruku má zohnutú vbok. Význam tohto symbolu nevieme zatiaľ vysvetliť. Nesúvisí so zamestnaním obyvateľstva. O torysanoch sa totiž uvádza , že sa živili poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, povozníctvom a obchodom s obilím. V 18. storočí - v dobe používania tohto symbolu- v obci jestvoval soľný úrad a papiereň. Ani jedna z týchto činností nesúvisí s fajčiarom, ktorý je historickým symbolom obce. Azda v budúcich výskumoch sa podarí vysvetliť pôvod tohto nezvyklého znaku.
Je nesporné, že symbol Torysy je jedinečný nielen na Slovensku, ale aj v celoeuropskom meradle. Preto si zasluhuje obnovu i publicitu. Za erb Torysy sa teda považuje červený štít, v ktorom na zelenej pažiti stojí strieborno (bielo) odetý muž. Má zlaté (žlté) vlasy a v pravej ruke nesie zlatú (žltú) fajku, z ktorej sa valí strieborný (biely) dym.
Vlajka obce Torysa
Obecná vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov žltého, červeného bieleho, zeleného a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu. Obec je doložená z roku 1265 ako Tharcza, neskôr ako Tarcha (1270), Tarcha utraque (1370), Tharcha et altera Tharcha (1374), Kistharcha (1408), Torisa (1773), Torysa (1808); maďarsky Tárca. Obec sa spomína v roku 1270 ako farnosť patriaca spišskému prepošstvu. Vlastnili ju gróf spišských Sasov Detrík, od roku 1274 Berzeviczyovci. V 13. storočí bola strediskom panstva Torysa, ku ktorému patrili obce: Bajerovce, Blažov, Brezovica, Brezovička, Krásna Lúka, Nižný Slavkov, Oľšov, Poloma, Šarišské Dravce, Tichý Potok, Vislanka, Vysoká. V stredoveku v chotári stál hrad. V roku 1427 vlastnili v obci 17 port Berzeviczyovci, 22 port Perényovci. Od 14. – 16. storočia sa užívalo rozdelenie Malá Torysa, Nižná Torysa. Zemepáni boli 16. storočia Péchyovci, Dessewffyovci, od 18. storočia Szirmayovci.
Zdroj: www.obectorysa.sk