Židovský cintorín vo Fiľakove
Nové politické a spoločenské pomery po vyhnaní Turkov umožnili v tejto oblasti usadenie a hospodársko-spoločenské včlenenie sa Židov. Obchod a oblasť pohostinstva – z čoho boli doteraz vylúčení – sa stali ich najdôležitejšou hospodárskou činnosťou.
Zo stredoveku sa o fiľakovských Židoch zachovali iba sporadické údaje, podľa ktorých sa zaoberali obchodníctvom. Židovskú obec – Svätú spoločnosť Chevra Kadischa – vo Fiľakove založili r. 1820. Medzi pôvodnými obyvateľmi sa spomínajú také typické mená ako: Lázár, Kohn, Büchler, Lemberger, Kaufmann, Fischer, Mintz a Boger. Matričnú knihu ortodoxnej Židovskej náboženskej obce viedli od r. 1867, z predchádzajúceho obdobia o počte fiľakovských Židov možno získať údaje z lučeneckých matrík. Podľa zachovaných údajov r. 1861 žilo vo Fiľakove 75 Židov, r. 1887 ich bolo 165, r. 1900 stosedemdesiatpäť. Od r. 1938 zakázali Židom usadiť sa v meste. Roku 1944 ich zobrali do lučeneckého geta a odtiaľ boli odvlečení do koncentračných táborov.
Holokaust z nich prežilo iba veľmi málo. Synagóga – ktorú postavili v r. 1873-74 podľa plánov Adolfa Árona Büchler – dnes už neexistuje. Na zriadenie vlastného cintorína na Šávoľskej ceste dostali fiľakovskí Židia povolenie r. 1820. Cintorín je na okraji mesta, pred niekoľkými rokmi bol obnovený, o čom svedčí aj tabuľka umiestnená pri vchode s nápisom: ,,Rekonštrukcia židovského cintorína z finančných prostriedkov rodiny Lowy – Sydney Austrália r. 1998”.
Od brány k hrobom vedie dlaždicami vyložený chodník. Hroby sú v chronologickom poradí. Cintorín sa v súčasnosti nepoužíva. Náhrobné kamene sú prevažne s hebrejským nápisom, pochádzajú z rozličného obdobia, možno ich podľa tvaru a materiálu veľmi ľahko rozoznať, rozdeliť. Prvé náhrobky, ktoré dnes možno vidieť, pochádzajú pravdepodobne z druhej polovice 19. st. Veľkosťou sú skromnejšie ako nasledujúce, hornú časť majú oblúkovitú alebo s tympanónom uzavretú. V dobre oddelených častiach sú klasicizujúce, vyrezávané náhrobné kamene s tympanónom, ktoré pochádzajú pravdepodobne z konca 19. st. V tretej, väčšej časti, ktorá je viditeľne oddelená od ostatných, sa nachádzajú náhrobné kamene z 20. st. Tu sú pomníky obeliskové. Ich nápis a symboly sú podľa tradície. Do pomníka vryté symboly sú odkazom, tvoria súčasť židovskej symboliky, sú vyznaním o zosnulom. Na hroboch nie sú figurálne obrazy, ilustrácie. Na niekoľkých pomníkoch môžeme vidieť typické symboly – džbán a vŕbu.
Fiľakovský izraelský cintorín z hľadiska motívov aj formy možno zaradiť medzi severomaďarské židovské cintoríny.