Rad Hlodavce - čeľaď Myšovité
Hlodavce tvoria veľmi výraznú samostatnú skupinu, ostro ohraničenú od ostatných radov cicavcov. Názov radu je odvodený od hlodavého chrupu. Systematicky sú hlodavce (Rodentia) zaradené do samostatného radu, ktorý zahŕňa cicavce vysokého fylogenetického veku s typickými anatomicko-morfologickými zvláštnosťami (chrup, tvar lebky a pod.). Rezáky hlodavcov majú dlátovitý tvar a neobmedzený rast. Očné zuby im chýbajú. Hlodavce sú najpočetnejším radom triedy cicavcov (Mammalia). Majú spomedzi všetkých cicavcov najväčší počet mláďat. Z 1730 druhov hlodavcov žijúcich v súčasnosti na Zemi obýva strednú Európu 28 druhov. Do radu hlodavcov patrí asi 20 čeľadí.
Myš domová
- Je malý hlodavec
- V dospelosti má asi 7-10 cm dlhé telo a rovnako dlhý chvost, jej hmotnosť je 12-30 g
- Má pôvodne farbu svetlo hnedú až čiernu, ale domestikované formy môžu mať rôzne farby - bielu, sivú a iné
- Je po človeku najpočetnejším cicavcom na Zemi
- Je všežravá, živí sa prevažne rastlinnou potravou, najmä semenami rastlín
- V prírode si robí zásoby zo zŕn aj celých kláskov
- Je aktívna najmä za súmraku a v noci
- Žije v menších spoločenstvách
- Dožíva sa veku 1,5 – 3 roky
- Veľmi rýchlo sa premnožuje
- Rozmnožuje sa 4 – 8 krát ročne
- V jednom vrhu vrhne 4 – 9 mláďat
- Jej mláďatá na 10. deň života sú osrstené, na 14 deň vidia a 25. deň sa samostatne živia
- Myši žijúce v prírode sa v zime sťahujú do blízkosti ľudských obydlí, kde nájdu dostatok potravy
- Svojim trusom a rozhrýzaním spôsobuje škody na zásobách potravín, obilia, ovocia a zeleniny
Ako divé zviera žije myš domová najmä v ľudských obydliach, pričom spôsobuje škody na úrode a uskladnených potravinách. Myš bola domestikovaná aj ako domáce zviera. V laboratóriách patrí medzi najdôležitejšie modelové organizmy v medicíne a biológii. Je to najčastejšie geneticky modifikovaný cicavec, na bielych myškách sa testujú rôzne lieky.
Myš domová žije v spoločenstvách a každé spoločenstvo ovláda určitý priestor. Myši sú aktívne, podnikavé a predovšetkým nesmierne zvedavé zvieratká. Cez deň sú pokojnejšie a veľa spia, ale večer a v noci sa ich aktivita vystupňuje. Myš sa väčšinou spolieha na vynikajúci čuch a sluch. Jej zrak totiž nie je dobrý, myš vidí aj za denného svetla veľmi zle. Na dorozumievanie s ostatnými jedincami svojej skupiny používajú myši vysoké pískavé tóny. Myši majú výborný sluch a počujú tóny s frekvenciou až 100 kHz, čo je o 80 kHz viac než ľudia. Myš domová ako veľký škodca má celkom malé nároky na veľkosť plochy obývaného priestoru. Ak má myš dostatok potravy, jej životný priestor nie je väčší ako 5 m2, preto sa ťažko ničí hlavne v obytných skladoch. Ak vlhkosť potravy presahuje 15%, myš môže žiť a množiť sa aj bez pitia vody. Dokáže sa prestrčiť rôznymi štrbinami aj malými – prechádza cez otvory väčšie ako 9 mm, bez problémov šplhá po stenách a nezastaví ju ani betónová dlážka.
Pri vysokých početných stavoch myší klesá ich schopnosť rozmnožovania a to hlavne u tých jedincov, ktorí sú na najnižších stupňoch hierarchie. Len dominantné samičky majú mláďatá, ale aj ich počet je nižší, než obvykle. Týmto spôsobom dochádza k regulácii počtu myší bez toho, aby nastalo prudké zníženie stavu. Myš domová sa tak neustále prispôsobuje meniacim sa podmienkam a možno ju len ťažko vyhubiť.
Ku keške:
Keď odparkujete geotátoša na odporúčanom mieste, nezabudnite sa dobre poobzerať. Máte pred sebou Ružomberok... ako na dlani. Pred vami je masív Choča, vpredu Mních, tie pekné kopčeky vpravo sú samozrejme Západné Tatry a pri dobrej viditeľnosti aj majestátny Kriváň. Rešpektujte prosím zákaz vjazdu a ten kúsok ku keške sa prejdite peši. Stačí prísť ku krížu pri ceste a odbočiť kúsok do kopca... A je to!
