Mafián hľadá šťastie v násilí a podvodoch. Mafiáni rýchlo bohatnú, ešte rýchlejšie umierajú. Toto sú príbehy tých, ktorí sa vydali touto cestou. Je to aj memento pre tých, ktorí by ich chceli obdivovať, či dokonca napodobňovať. Spravodlivosť si ich dokázala nájsť tak či tak. Dramatické spoločenské zmeny po páde socialistického režimu dali v deväťdesiatych rokoch minulého storočia šancu agresívnym jedincom bez zábran a morálnych škrupúľ, aby založili obávané zločinecké zoskupenia. Títo mafiánski bossovia sa dostali na pozície na ktoré by vo vyspelom demokratickom zriadení nemali šancu dosiahnuť. Tuti a Papas Danišovci, bratia Eduard a Róbert Diničovci, Peter Steinhubel, Róbert Holub, Miroslav Sýkora, Pápayovci, Ján Takáč, Jozef Surovčík, Jozef Svoboda, Juraj Ondrejčák a boss všetkých bossov Mikuláš Černák. To boli najväčší slovenskí "Mafiáni".
Ak je vám tento text povedomý, tak poznáte sériu Mafiáni, ktorá vznikla v roku 2015 pod záštitou RTVS. Aj tieto osoby a ich trestná činnosť sú bohužiaľ súčasťou histórie nielen nášho mesta, ale aj celého Slovenska. Táto keška sa však venuje iba tým z nich, ktorých životy boli v Bratislave predčasne ukončené ich kolegami z podsvetia. Cesta životom každého z týchto ľudí je popísaná iba v skratke a spôsob ich odchodu je značne cenzurovaný (pravidlá Geocachingu), ak máte záujem dozvedieť sa viac, nie je problém nájsť si informácie na internete, prečítať si knižku alebo si pozrieť spomínaný seriál (z týchto zdrojov som čerpal aj ja pri tvorbe listingu).
Fikcia určitého útlmu činnosti mafie v našom meste môže mnohých uviesť do omylu v tom, že tieto živly tu už nepôsobia, pravdou však je, že zločin samozrejme v našom meste žije aj naďalej, a však spôsoby a formy jeho realizácie prešli určitým vývinom.
Ideou tejto kešky v žiadnom prípade nie je vystavať akýsi memoriál pre osoby uvedené v listingu. Tou je skutočné pripomenutie si toho, ako naše mesto, celé Slovensko a spoločnosť v divokých 90. rokoch trpeli vyčíňaním týchto ľudí. Pripomínať si treba nie len to dobré, súčasťou histórie je aj to, na čo sa nám spomína ťažko, či až s odporom. Keška má síce atribút T4.5, no iba v prípade jedného stage (pre niekoho to ani T4.5 nebude, stačí výskok, pre niekoho je však potrebné niečo malé pod nohy či parťák - nepovažujem to ale ozaj za T5 kešku). Jednotlivé stages môžete navštíviť v ľubovoľnom poradí, zoradené sú chronologicky podľa dátumu úmrtia uvedených osôb.
A tak mi neostáva už iné, ako pozvať vás na trochu odlišnú exkurziu po Bratislave...
Vladimír a Jozef Danišovci sa po Nežnej revolúcii stali zakladateľmi prvej zločineckej organizácie na území hlavného mesta Bratislavy. Ich skupina, tvorená z násilníkov, bitkárov a podvodníkov, sa stala priekopníkom vo vyberaní výpalného. Teritóriom tejto skupiny bolo najmä Staré Mesto. O týchto dvoch mafiánoch dodnes kolujú reči medzi tými, ktorí mali možnosť na vlastnej koži zažiť ich krutosť. Znásilnenia a lúpeže boli v ich prítomnosti bežné. Najmä Tutiho surovosť a brutálne spôsoby pri presadzovaní vlastných záujmov viedli k tomu, že mal veľa nepriateľov. Niekedy v máji 1995 na stretnutí mafiánskych pohlavárov z celého Slovenska urazil Tuti v podniku Aušpic v bratislavskej Petržalke Mikuláša Černáka, pričom po jeho odchode na tomto stretnutí padlo rozhodnutie o jeho odstránení, nakoľko na seba príliš pútal pozornosť verejnosti.
Súradnice Ťa privedú na miesto, kde dňa 6. júla 1995 krátko pred poludním vyhasol život oboch bratov, keď na križovatke ulíc Štefanovičova a Žilinská, pred ministerstvom financií v Bratislave explodoval nástražný výbušný systém v aute značky Citroën. Mnoho Bratislavčanov si vtedy vydýchlo, no to ešte netušili, že to bol iba začiatok... V súčasnosti už spomínaná križovatka vyzerá trochu inak, no po príchode na miesto budeš pár metrov od miesta výbuchu. Všimni si stĺp trakčného vedenia (stĺp s "rúčkou") a na ňom valcovitý objekt. Jeho sériové číslo na modro-bielom štítku si poznač ako "A".
Ako študent Moskovského štátneho inštitútu pre medzinárodné záležitosti mal Miroslav Sýkora našliapnuté na sľubnú kariéru diplomata. Školu však nedokončil pre vidinu kratšej cesty k rýchlemu zbohatnutiu. Po návrate na Slovensko sa síce chvíľu venoval štúdiu žurnalistiky v Bratislave, no to čoskoro vystriedalo vydieranie, lúpeže, vraždy... Postupne sa zo skupiny sýkorovcov, nazývaných tiež „sýkorky“, stala silná bratislavská zločinecká skupina, ktorá sa nestránila robiť ani špinavú prácu pre Slovenskú informačnú službu. Pri delení koristi z lúpeže v nitrianskej pobočke Všeobecnej úverovej banky sa Sýkora dostal do konfliktu so svojím partnerom Petrom Križanovičom, ktorého výsledkom bolo zmrzačenie Križanoviča. Od tohto momentu sa Sýkora iba zriedka zdržiaval na verejnosti za bieleho dňa a na schôdzky chodieval v sprievode viacerých ochrankárov.
Súradnice Ťa privedú na miesto, kde sa dňa 6. februára 1997 skončili politické ambície Miroslava Sýkoru. Okolo poludnia bol výstrelmi zo samopalu pred hotelom Holiday Inn na Bajkalskej ulici v Bratislave spolu so svojím ochrankárom zavraždený. Údaj "B", po ktorý si si prišiel je uvedený na mnou skrytom objekte niekde v okolí miesta, kde Miroslav Sýkora podľahol svojim zraneniam.
Duran bol pravou rukou Miroslava Sýkoru v zločineckej skupine sýkorovcov. Neskôr však medzi týmito dvoma mužmi došlo k sporom o postavenie v rámci podsvetia, ako aj pri delení 173 miliónového lupu z trezora nitrianskej Všeobecnej úverovej banky. V októbri 1996 prežil pokus o zavraždenie jeho osoby, keď na neho strieľali pred domom na Sliačskej ulici v Bratislave. Doktori mu však museli amputovať časť pravej nohy. Zo streľby vinil Miroslava Sýkoru a týmto sa z nich stali nepriatelia na život a na smrť. Napriek tomu, že nemohol po tejto udalosti chodiť, údajne mal osobne sledovať vraždu Miroslava Sýkoru a následne sa z Bratislavy na určitý čas stiahnuť.
Dňa 16. apríla 1997 vybuchla na Lietavskej ulici v Petržalke nálož pod autom Seat Ibiza, zaparkovaným pri terénnom motorovom vozidle Mitsubishi Pajero, do ktorého nastupoval P. Križanovič. Páchatelia museli eliminovať Križanovičov ochranný systém diaľkového štartovania auta, pretože nálož umiestnená v jeho aute by po diaľkovom naštartovaní explodovala. Umiestnili teda výbušninu pod auto stojace vedľa jeho motorového vozidla. Zrejme išlo o odvetu za Sýkorovu smrť. Kde by sa mohlo niečo z vozidla po takomto výbuchu nachádzať? Hľadaj mnou zanechaný objekt, z ktorého si poznač trojciferné číslo "C".
Rudolf Hodosi bol pri začiatkoch vzostupu Tibora Pápaya ako bossa dunajskostredskej mafiánskej skupiny pápayovcov. Nejaký čas strávil s Pápayom vo väzení a po jeho prepustení dopomohol Pápayovi k tomu, aby sa mohol dostať na najnižší stupeň čerstvo sformovanej zločineckej skupiny, vtedy pôsobiacej v Dunajskej Strede. Toto všetko prispelo k tomu, že sa Kišcine stal po získaní moci Pápayom jedným z jeho najbližších mužov. Po smrti Michala Csémiho, ktorého vylákal Hodosi na miesto jeho popravy, sa dostal do nemilosti Mikuláša Černáka, ktorý o pomoc s jeho odstránením požiadal sýkorovcov.
Dňa 4. augusta 1997 bol Rudolf Hodosi zavraždený bodnou ranou do hrude, pričom následne jeho telo zabalené v koberci pohodili pri Dunaji na Slovanskom nábreží v Bratislave. Okolie tohto miesta je chráneným územím, a preto Ťa súradnice privedú iba na jeho začiatok. Na nule potom hľadaj ďalší skrytý objekt s údajom "D".
Róbert Holub aj vďaka svojmu erotickému klubu Evelyn nadobudol konexie v samotných štruktúrach vládnej moci, čo mu dopomohlo k pozícii šéfa východoslovenského podsvetia. Klasicky, ako väčšina mafiánov tej doby, ponúkali holubovci košickým podnikateľom ochranu prostredníctvom svojej bezpečnostnej služby Secura. A ako môžete tušiť, išlo o ponuku, ktorá sa neodmieta... Nezhody v podsvetí spôsobili, že Róbert Holub sa dostal do nemilosti viacerých vplyvných ľudí, čo vyústilo do neúspešného pokusu o jeho odstránenie na čerpacej stanici v Košiciach. Do hrobu sa ho snažili dostať tak černákovci, ako aj sýkorovci. Pri druhom pokuse o jeho odstránenie 24. septembra 1997 v hoteli Danube bol jeho ochrankár zastrelený a samotný Holub bol vážne zranený a prevezený do nemocnice na Kramároch na ARO.
Dňa 5. októbra 1997 naposledy vydýchol na nemocničnom lôžku na Kramároch v Bratislave, a však nie v dôsledku strelných zranení z hotela Danube. Napriek tomu, že bol Holub strážený policajtmi, k oknu jeho izby sa dalo priblížiť zo strechy priľahlej budovy, čo využil jeho vrah, ktorý ho cez okno pred druhou hodinou nočnou zastrelil štyrmi ranami do oblasti hlavy samopalom s tlmičom hluku. Súradnice Ťa privedú do blízkosti objektu, v ktorom bol Róbert Holub priam filmovým spôsobom na tretí pokus zavraždený. Dobre sa porozhliadni a pohľadaj tabuľku s nápisom "hlavný uzáver vody", pod ktorým sa nachádza iná hrdzavá tabuľka s dvomi číslami. Súčin týchto čísiel je údaj "E", po ktorý si si prišiel. Ak sa pozrieš nad seba, vidíš spomínanú strechu z ktorej vrah strieľal, ako aj okno nemocničnej izby, v ktorej Róbert Holub zomrel.
Eduad Dinič spolu so svojím bratom založili jednu z prvých zločineckých skupín v Bratislave. Bossom bol práve Eduard, ktorý mal za sebou karatistickú reprezentačnú minulosť. Z vyhadzovača na diskotéke sa pomaly stal výpalník a následne vlastník viacerých nehnuteľností na území Bratislavy. Za sídlo diničovcov bol považovaný hotel Junior pri Štrkoveckom jazere. Keďže diničovci konkurovali skupine sýkorovcov, ktorú po vražde Miroslava Sýkoru viedol Róbert Lališ, vznikli prirodzene medzi oboma skupinami mocenské spory.
Dňa 9. mája 1998 zabila Eduarda Diniča niekoľko kilová nálož TNT umiestnená pol metra pod betónovými dlaždicami v blízkosti tenisových kurtov na bratislavských Zlatých pieskoch, keď sa po hre vracal ku svojmu vozidlu. Ďalší z pre Teba zaujímavých údajov nájdeš v blízkosti miesta, kam Ťa priviedli súradnice. Tentokrát ide o nápis napísaný červenou farbou na skrytom objekte, ktorý prevedieš na čísla (A=1, Z=26) a dostaneš údaj "F". Príklad: MAFIA = 131691
Po vražde svojho brata chcel vypátrať jeho vrahov a stiahnuť sa do bezpečia. Skupina diničovcov však po tejto vražde už nemala dlhú životnosť, konkrétne necelých päť mesiacov.
Dňa 4. októbra 1998 okolo 20:00 hod. zastrelili Róberta Diniča a jeho ochrankára na Pribišovej ulici v Bratislave, pred domom jeho exmanželky, ktorej práve doviezol svoje dve dcéry, s ktorými oslavoval v hoteli Junior narodeniny svojho tretieho potomka. Táto vražda znamenala zánik skupiny diničovcov. Súradnice Ťa privedú do okolia miesta, kde nastal zánik tejto zločineckej skupiny. Tvojou úlohou je nájsť skrytý objekt s údajom "G". Keď stojíš čelom k paneláku, môžeš si všimnúť malý pomníček na "ostrovčeku" po Tvojej ľavici. V blízkosti tohto miesta došlo k spomínanej streľbe.
Petržalčan, ktorý po roku 1989 začínal ako vekslák, ktorý okrádal cudzincov, neskôr zbohatol predajom striebra a stal sa z neho podnikateľ a spolumajiteľ popradskej Tatravagónky. V Pezinku vlastnil servis, pred ktorým nechal postaviť niekoľko metrov vysokú sochu slobody. Prvý pokus o odstránenie Žaluďa sa odohral v roku 1993 pred domom jeho rodičov v Petržalke, kde ho piatimi ranami postrelili do hrudníka. Zo zranení sa však vyliečil. V roku 1994 vybuchla pod jeho autom bomba práve v čase, keď sa k nemu blížil a vyviazol iba so zranenou rukou. V roku 1999 na neho dvakrát strieľali, pričom raz išlo o streľbu zo samopalu na Bajkalskej ulici, Žaluďa však zachránil jeho opancierovaný Mercedes.
Dňa 4. augusta 1999 bol v čase okolo 23:00 hod. pri šiestom pokuse o atentát na jeho osobu, v ním vlastnenom objekte Bratislavských mraziarní na Trenčianskej ulici zastrelený strelou dum-dum s trhacím efektom, ktorou sa ostreľovač trafil presne pod jeho ochrannú vestu. Súradnice Ťa privedú do okolia tohto objektu. Postav sa čelom pred hlavný vchod a následne po svojej ľavici hľadaj pri obrubníku štvorcový kanálový poklop. Opíš si číslo "H" z poklopu bez čísla za lomítkom (nevstupuj na cestu, čísla vidno aj z chodníka).
Meno Romana Deáka figurovalo vo viacerých spoločnostiach spolu s bratmi Diničovcami a Petrom Steinhübelom. Jeho podnikateľský záber bol pomerne široký, okrem iného sa venoval obchodovaniu s ojazdenými autami, hracími automatmi, realitami, reklamou. Mal tiež značný podiel v spoločnosti Espada, ktorá vlastnila aj bývalé mestské kúpele na rohu bratislavského Kollárovho námestia a Obchodnej ulice. Krátko pred jeho smrťou ho spolu s ďalšími osobami zatkli pre podozrenie z trestného činu vydierania dvoch bratislavských podnikateľov, no sudca ho odmietol zobrať do vyšetrovacej väzby, a tak bol prepustený na slobodu.
Dňa 20. októbra 1999 tohto majiteľa stavebnej firmy zastrelili 19-timi ranami do hrudníka a tváre zo samopalu a pištolí v bratislavskej Dúbravke, pred ateliérom na Bagarovej ulici č. 20 v čase, keď prichádzal ku svojmu luxusnému Mercedesu. Ak chceš nájsť potrebný údaj, všimni si čo z fotky pretrvalo dodnes a neďaleko nájdeš skrytý objekt s údajom "I".
Spôsob, akým sa Ján Takáč dostal na dráhu zločinu kopíruje príbeh mnohých vtedajších mafiánov. Pôvodne bol vyhadzovačom, ktorý po Nežnej revolúcii začal s podnikaním, pričom neoficiálnym predmetom podnikania bolo výpalníctvo. Postupne sa okolo neho sformovala silná skupina tzv. takáčovcov, ktorí sa o vplyv v Bratislave a okolí bili najmä so sýkorovcami, čo sa okrem iného prejavovalo aj výbuchmi granátov pred podnikmi tejto zločineckej skupiny. Samotný Takáč sa snažil ostať v úzadí, nechcel na seba príliš upozorňovať a práve toto rozhodnutie mu pravdepodobne pomohlo prežiť búrlivé 90. roky. V roku 2000 bol terčom streľby v bratislavskom podniku Casey, no do krku bol zasiahnutý iba jeho osobný strážca.
Dňa 30. júla 2003 okolo 17:30 hod. bol Ján Takáč pätnástimi ranami zo zbrane s tlmičom zastrelený na ulici Na Revíne počas toho, ako nastupoval do svojho luxusného terénneho motorového vozidla. Potrebný údaj "J" nájdeš na mnou skrytom objekte, v blízkosti paneláku, pred ktorým došlo k streľbe. Neťahaj ale pootoč!
Niektorí sýkorovci sa po smrti Miroslava Sýkoru stiahli do okolitých menších miest a postupne ovládli Senec, Pezinok, Hlohovec, Piešťany, ale aj Nitru. Peter Havasi mal na starosti práve senecký región a pôsobil ako zástupca vtedajšieho bossa sýkoriek Róberta „Kýbla“ Lališa. O spomínané teritórium sa museli sýkorky „pobiť“ so skupinou takáčovcov, čím sa Peter Havasi dostal na ich zoznam nepohodlných osôb. Prvý pokus o jeho vraždu v Senci sa mu však podarilo prežiť, keď guľka zasiahla vedľa stojacu osobu.
Dňa 6. júna 2004 okolo 17:30 hod. bol na križovatke na Prístavnom moste spolu so svojim ochrankárom zastrelený v motorovom vozidle Porsche Cayenne pri tom, ako s vozidlom zastavili na stopke pred známym kruhovým objazdom. Smrť prišla z vedľa zaradeného tmavočerveného Audi A6. Skrytý údaj "K" sa nachádza v blízkosti pomníka, ktorý Havasimu postavili na mieste streľby. Na cestu nevstupujte.
!!!! Stage je pre stavebné práce nedostupný. K = 2088 !!!!
Jozef Svoboda bol ďalším bývalým zápasníkom, ktorý sa neskôr stal vplyvným predstaviteľom bratislavského podsvetia. Na rozdiel od predchádzajúcich spomínaných sa však nevenoval výpalníctvu, ale uprednostňoval požičiavanie peňazí iným podnikateľom s vysokým úrokom. Postupne sa stal vlastníkom lukratívnych nehnuteľností v centre mesta, napr. kaviarne Alžbetka, či pozemkov pod vládnym hotelom Fórum a sformovala sa okolo neho skupina svobodovcov, ktorých aktivity sa neprejavovali takým stupňom násilnosti ako aktivity iných bratislavských zločineckých skupín. Dobré vzťahy udržiaval Svoboda aj s viacerými slovenskými politikmi. Bol podpredsedom Európskeho výboru zápasenia a pohyboval sa aj vo futbalových kruhoch, konkrétne okolo bratislavského klubu ŠK Slovan.
Dňa 28. júna 2004 krátko pred 11:30 hod zastrelili Jozefa Svobodu tromi ranami do hlavy a viacerými do chrbta na Podunajskej ulici v Bratislave pred stávkovou kanceláriou, z ktorej práve vychádzal a do ktorej si prišiel po výhru. Po príchode k stávkovej kancelárii si napravo od vchodu, vedľa poplašného systému, všimni a zapíš 7 písmenkový názov ďalšieho objektu na stene. Tento názov preveď na čísla (A=1, Z=26) a jednotlivé čísla spočítaj. Výsledok si zapíš ako "L". Príklad: MAFIA = 13+1+6+9+1 = 30
Peter Čongrády bol reprezentantom v boxe, ktorý sa cez kariéru veksláka a šoféra a „štartéra“ Miroslava Sýkoru prepracoval až na poprednú pozíciu skupiny sýkorovcov. Po Sýkorovej smrti prebral Čongrády jeho bratislavské a krátko nato aj trnavské impérium. Obchodoval s nehnuteľnosťami v centre mesta a rovnako ako mnohí jeho predchodcovia vlastnil aj súkromnú bezpečnostnú službu. Dobre sa poznal s mnohými podnikateľmi, politikmi ale aj s bývalým šéfom kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby. Čongi sa, podobne ako Jozef Svoboda, pohyboval okolo futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava.
Dňa 9. semptembra 2004 krátko po 10:30 hod. bol pred jeho obľúbenou miestnou pizzériou na Pečnianskej ulici v bratislavskej Petržalke zastrelený pri nastupovaní do jeho opancierovaného Mercedesu. Hneď vedľa spomínanej pizzérie je na zemi bielou farbou namaľovaný parkovací box s evidenčným číslom vozidla. Teba zaujíma iba trojciferné číslo "M" tvoriace prostrednú časť evidenčného čísla.
Karol Patasy st. mal blízko k zločineckej skupine piťovcov, pôsobiacej v bratislavskom Lamači. V januári 2004 ho v bratislavskom podniku na Ovsištskom námestí postrelili. Jeho syn – Karol Patasy ml. unikol v júni 2004 pred istou smrťou na Prístavnom moste z Porsche Cayenne, v ktorom vyhasol život Petra Havasiho a jeho ochrankára. Patasy ml. bol tiež obvinený z vraždy Petra Klemana alias Grami, blízkeho skupine takáčovcov, ku ktorej došlo koncom roka 2004 v blízkosti podniku Boston biliard v Petržalke, ktorý vlastnil Patasy st. Na súde však uviedol, že o Gramiho sa mal postarať práve jeho otec. Vražda člena skupiny takáčovcov priliala oheň do už tak napätého vzťahu medzi dvoma zločineckými skupinami.
Dňa 12. januára 2005 zomrel Karol Patasy st. krátko po polnoci v dôsledku strelných zranení, ktoré mu samopalom spôsobil vrah v ženskej parochni pri tom, ako vchádzal do obytného domu na Krásnohorskej ulici č. 2 v Petržalke. Skutok sa pripisuje skupine takáčovcov, údajne malo ísť o pomstu za smrť Gramiho. Blízko spomínaného vchodu si všimni dva červené blesky. V pravom hornom rohu sa nachádza logo a pod ním trojpísmenkový nápis. Tento opäť preveď na číslo (A=1, Z=26) a dostaneš údaj "N". Príklad: MAFIA = 131691
Výsledné súradnice si môžeš skontrolovať tu GeoChecker.com.