Milhosť 

(maďarsky názov: Migléc, Miglécnémeti) je hraničná obec s Maďarskom na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie. Obec leží 21 km južne od Košíc v nadmorskej výške 166 m.

Milhosť je vstupnou bránou do Slovenskej republiky - hraničným priechodom Milhosť - Tornyosnémeti.

Prvý raz sa spomína r. 1220, keď bola jednou z 10 obcí, patriacich kráľovnej. Žili v nich nemeckí osadníci, ktorí tu prichádzali v rokoch 1205 – 1209. Milhosť v 13. st. ešte nebol samostatnou dedinou, ale bola to len osada  (majer), patriaci k dedine Középnémeti. Mala aj názvy Felnémeti, Kisnémeti alebo Középkisnémeti.

V 14. stor. sa objavujú prvé kusé písomné správy o našej obci. Tak v roku 1322 sa spomína kaplnka sv. Michala. Nevieme ale, kde presne v obci stála. V roku 1450 rodina Hegyaljai získava pozemky  v Milhosti. Naša obec mala rôzne názvy. Od začiatku 15. st. sa používa názov v podobe Migléc. Do roku 1500 žijú v obci len Nemci, začiatkom 16. st. prichádzajú prvé maďarské rodiny, Nemcov ubúda.  Po roku 1600 Nemcov niet a pribúdajú slovenské rodiny. V roku 1720 je už rovnaký počet Slovákov a Maďarov.  V roku 1787 prichádzajú prví Židia, po roku 1850 Rómovia.

Vznikom ČSR po r. 1918 sa Milhosť stáva pohraničnou dedinou. Našim južným susedom je Maďarsko. V r. 1938 po Viedenskej arbitráži obec pripadá Maďarsku a má názov Miglécnémeti. Po skončení 2. svetovej vojny obec znova patrí do ČSR a od r. 1945-47 má názov Migléc.

Od r. 1948-64 má názov Milhosť. V roku 1964 bola obec Milhosť zlúčená so susednou obcou Kechnec a dostáva názov: Hraničná pri Hornáde – časť Milhosť. V roku 1986 Hraničnú pri Hornáde pripojili k Seni. Názov: Seňa – časť Milhosť.  Obec Milhosť bola zlúčená od r. 1964 – 1992, teda 28 rokov. Neboli to šťastné roky ani pre obyvateľov  (vzdialený úrad)  ani pre obec. Boli sme len príveskom väčších dedín. Minimum finančných prostriedkov pre obec spôsobil úpadok kultúry a športu, rozvoj a hospodársky rast obce stagnoval.

Samostatnosť  získava od 1.1.1993.

V obci žije okolo 50 % občanov maďarskej národnosti, preto sa používa dvojjazyčný názov M I L H O S Ť  -  M I G L É C .

Obyvateľstvo obce sa celé stáročia zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom.

Historická pečať obce pochádzajúca z roku 1839 a nesie maďarský nápis „Miglécz helység petsétye 1839“ (pečiatka obce Milhosť 1839). Táto pečať sa stala východiskom pri tvorbe obecného erbu v 90-ich rokoch 20. storočia.

Erb obce, ktorý bol vytvorený v 90. rokoch 20. storočia, je odvodený zo vzoru, ktorý sa nachádza na pečati. Na erbe sú dve postavy stojac na zelenej tráve s klobúkmi na hlavách. Jedna drží v ruke cep, druhá kosu. Medzi nimi sú umiestnené lemeš a čerieslo, ktoré sú zlatej farby. Medzi postavami na červenom pozadí svieti slnko.

Milhosť

Milhost is a gateway to the Slovak Republic - the border crossing Milhosť - Tornyosnémeti.

The first time is r. 1220, when it was one of 10 villages belonging to the Queen. It was inhabited by German settlers who came here between 1205 and 1209. Milhosť in the 13th century was not a separate village, but it was only a settlement (majer), belonging to the village of Középnémeti. She also had the names Felnémeti, Kisnemeti or Középkisnémeti.

In the 14th century. the first piece of written news about our village appears. In 1322, it is mentioned the chapel of St. Michael. But we do not know where exactly stood in the village. In 1450 the Hegyaljai family acquires land in Milhost. Our village had different names. Since the beginning of the 15th century, the name Miglec is used. Until 1500 only Germans lived in the village, beginning of the 16th century. the first Hungarian families come, the Germans are dying. After 1600, the Germans did not have any Slovak families. In 1720 there are already the same number of Slovaks and Hungarians. In 1787 the first Jews came, after 1850 the gypsies.

In Czechoslovakia after year 1918 Milhosť became a border village. Our southern neighbor is Hungary. In r. 1938 after the Vienna Arbitration, the municipality is Hungary and has the name Miglecnémeti. After World War II, the village again belongs to Czechoslovakia and since r. 1945-47 has the name Miglec. From r. 1948-64 is called Milhosť. In 1964, the village of Milhosť was merged with the neighboring village of Kechnec and was named: Hraničná pri Hornáde - part of Milhosť. In 1986, Hraničná pri Hornáde joined village Seňa. Title: Seňa - časť Milhosť. Milhost village has been merged since r. 1964 - 1992 for 28 years. It has not been a happy year for the people (remote office) or the village. We were only a pendant of larger villages. The minimum funding for the municipality caused the decline of culture and sport, the development and economic growth of the municipality stagnated. Independence has been acquired since 1.1.1993. About 50% of citizens of Hungarian nationality live in the village, so the bilingual title M I L H O SŤ - M I G L EC is used. The population of the village for centuries has been mainly concerned with agriculture.

Historical seal of the village dating back to 1839 and bearing the Hungarian inscription "Miglécz helység petététye 1839" stamp of the village Milhosť 1839). This seal became the starting point for the creation of a general coat of arms in the 90's of the 20th century.

The coat of arms :of the village, which was created in the 1990s, is derived from the pattern found on the seals. There are two figures standing on a green grass with hats on their heads. One holds a pin, the other a scythe. Between them there is a linen and a golden coat that is golden in color. The sun shines between the characters on the red background.

--Pero si vezmi zo sebou -- Take a pen with you --

--Kešku vráť na pôvodné miesto -- Cache should be placed on the same spot --