Táto keška Vás privedie do blízkosti obce Žalobín k sútoku riek Ondava a Oľka. Prístup je trocha náročnejší, pripravte si dobrú obuv. Sútok sa nachádza vo veľmi zaujímavom lužnom lese.
Ondava je rieka na východnom Slovensku, ktorá prostredníctvom svojich prítokov (Topľa, Oľka a iných) odvodňuje územie okresov Bardejov, Svidník, Stropkov, Vranov nad Topľou, Medzilaborce, Humenné (západná časť), Michalovce (najzápadnejší pás územia) a Trebišov (sever územia). Spoločne s ľavostrannou Latoricou vytvára rieku Bodrog, ich sútokom pri obci Zemplín v nadmorskej výške 94,5 m n. m.. Podľa dĺžky je 8. najdlhšou riekou Slovenska. Pramení v Ondavskej vrchovine v nadmorskej výške 550m pri dedinke Ondavka blízko poľských hraníc. Na Ondave sa nachádza vodné dielo Veľká Domaša, ktorá je zásobárňou úžitkovej i pitnej vody. Na vyrovnávanie prietokov slúži vyrovnávacia nádrž Malá Domaša. Ondava postupne preteká cez celky Ondavská vrchovina, Beskydské predhorie, Východoslovenská pahorkatina a Východoslovenská rovina.
Oľka je riečka na východnom Slovensku, ktorá preteká územím okresov Medzilaborce,Humenné a Vranov nad Topľou. Je ľavostranným prítokom Ondavy, má dĺžku 41 km a je tokom V. rádu. Pramení v Laboreckej vrchovine na západnom svahu vrchu Sušková (516,2 m) v nadmorskej výške cca 465 m n. m. Od prameňa tečie na juh, esovito sa stáča a tečie Repejovskou brázdou. Priberá kratšie prítoky z oboch strán, preteká obcou Repejov (ktorú delí na dve časti – Repejov a Pravrovce), priberá Boršovec zľava (249,3 m n. m.), ďalej tečie obcou Oľka, potom sprava priberá Olšavku (204,5 m n. m.), pokračuje cez Ruskú Kajňu a koryto rieky sa stáča viac na juhojuhozápad. Preteká cez Pakostov (tiež delí obec na dve časti – Pakostov a Petrovce) a tu priberá Úvoz z ľavej strany. Následne vstupuje do Ondavskej vrchoviny (180,3 m n. m.), pri obci Nižná Sitnica priberá významný prítok, ľavostrannú Sitničku. Ďalej tečie poza obce Jankovce, Košarovce, pri obci Lukačovce priberá zľava najprv Hladnický potok (158,1 m n. m.) a potom Hatku, pred obcou Girovce potom pravostranný Žarnovec. Medzi obcami Girovce a Poloma vytvára Oľka dvojitý meander, sprava priberá vodnatý Ondalík (140,4 m n. m.). Výraznejšie meandruje až k obci Žalobín, kde vstupuje do Beskydského predhoria. Do Ondavy sa vlieva po prekonaní výrazného ohybu 1 km juhozápadne od obce Žalobín (133,0 m n. m.).
/Zdroj: wikipédia/
Obec Žalobín
Názov obce spája domáca ústna tradícia so slovom žalosť - žaloba. Tak ju zachytil podľa rozprávania starých Žalobínčanov (Jozefa Brecka, Štefana Mražika, Jána Čalfu) v Obecnej kronike jej kronikár Pavol Serafín. Podľa ich ústnych výpovedí bola obec založená takto:
"Dávno tu nebolo obce, iba hlboké lesy. V tých lesoch bývalo niekoľko rodín uhliarov. Uhliari rúbali hrubé stromy a z ich dreva pálili pre nejakého grófa, ktorý bol majiteľom týchto lesov. Lesy boli preplnené množstvom divej zveri. Na túto zver chodievali veľkí páni a grófi poľovať. Na jednej takej poľovačke sa stalo, že medvede roztrhali jedného grófa, ktorý zostal hneď na mieste mŕtvy. Na miesto nešťastia dlhý čas chodili súrodenci nebohého grófa oplakávať. Chodili tu často žialiť. Preto toto miesto pomenovali miestom žalosti. Podľa slova žalosť pomenovali aj osadu obývanú uhliarmi menom Žalosť. Za dlhé stáročia sa táto osada zväčšila tak, že vznikla z nej obec, ktorú potom pomenovali od osady Žalosť na Žalobín".
Po celé stáročia sa obec vyskytuje v písomnostiach len pod slovenským názvom Žalobín, i keď vo viacerých pravopisných obmenách (Zalobina, Salaba, Saloba, Salubina, Szaloba, Szalabina, Solobin, Zschalobina, Zsalobin, Zsalobina ) K pomaďarčeniu názvu došlo až začiatkom dvadsiateho storočia, v dobe najsilnejšieho národnostného útlaku, keď Žalobín premenovali na Újszomotor, čiže Nový Somotor. Obec s názvom Somotor totiž jestvovala a jestvuje (dnes v okrese Trebišov), preto získala adjektívum nový. Je pozoruhodné, že i maďarské úrady vychádzali pri premenovaní názvu z jeho slovenského základu, keďže maďarské slovo szomorú v slovenčine znamená žalostný (smutný)
Prvá písomná zmienka o obci Žalobín pochádza z roku 1451. Názov obce je uvedený na listine z tohoto roku, ktorá vznikla pri píležitosti neuskutočnenej rodinnej deľby drugetovských majetkov. Až do polovice 16.storočia boli zemepánmi obce výlučne Drugetovci.
Od roku 1658 až do vzniku Československej republiky boli dejiny Žalobína bezprostredne späté s významným uhorským šľachtickým rodom - Barkóciovcami. V rokoch 1772-1774 rodina Barkóciovcov vlastnila spolu 1237 poddaných a bola tretím najväčším feudálnym rodom v Zemplíne. Podľa údajov zo sčítania obyvateľstva v rokoch 1785-1787 mal Žalobín 60 domov, 74 rodín a 488 obyvateľov.
/zdroj: zalobin.sk/
