Trochu histórie:
Medzi unikátne stavby na našom území patrí aj kamenno-zemný val na dolnom toku Hrona. Od Dunaja pri Štúrove smerom na sever po západnom brehu Hrona sú zachované jeho rôzne dlhé zvyšky. Dokumentujú pôvodnú, asi 60-kilometrovú dĺžku valu. Východnejšie existujú ešte dve jeho kratšie vetvy. Tento val voľne nadväzuje na podobné valy v Maďarsku pod názvom Sarmatský limes a pokračuje ďalej až do Rumunska:
Priebeh Dlhého valu na Slovensku a priebeh Sarmatského valu v Maďarsku
V rovinatej časti Slovenska je val hlinito-kamenistý, v hornatých častiach je navŕšený zväčša z vulkanických hornín. Jeho šírka na základni je 12-15 metrov, na temene 2- 4 m a výška 2,5- 3 m. Vplyvom počasia, ale aj ľudskej činnosti sa valy zmenšili a na mnohých miestach úplne stratili. Na niektorých miestach bol materiál valu vypálený pri vysokej teplote -odtiaľ názov „spečený val“.
Kamenno- zemný dvojval nad obcou Orovnica
Súčasťou valu bola aj ochranná priekopa a je predpoklad, že val mal pôvodne aj drevené obranné prvky a na vrchu palisádu, strážne veže.
Rekonštrukcia zemného valu v Maďarsku pri Debrecíne
Hlavnou nezodpovedanou otázkou je kto, kedy a prečo tie valy postavil!
Datovanie valu je neisté, uvádza sa jeho vznik v dobe bronzovej, alebo v rímskej dobe, alebo až v období Veľkej Moravy. Umiestnenie valov v krajine a ich orientácia nasvedčujú, že bol postavený na obranu pred útokom z východu. Teda účelom valu bolo zabránenie vstupu jazdeckých kočovných kmeňov na naše územie. Do úvahy prichádzajú kmene Kimerov, Skýtov, Dákov, Hunov, či národov utekajúcich pred nimi.
Stavba takého veľkého diela, akým je tento val, si vyžadovala vysokú organizovanosť práce, ktorú mohla v danej dobe zrealizovať pravdepodobne iba armáda. Aj preto sa ako najpravdepodobnejšie javí, že valy vybudovali v 4. storočí Rimania v spolupráci so stredoeurópskymi kmeňmi Sarmatov a Kvádov proti hrozbe Hunom. Aj keď niektoré prvky toho opevnenia mohli byť postavené už skôr, počas markomanských vojen.
Stavba valu a budovanie opevnenia Rimanmi
K opusteniu valu došlo na začiatku 5.storočia, keď kmene, ktoré pred sebou tlačili Huni, vtrhli až na rímske územie Panónie a začal masívny presun barbarských kmeňov, ktorý poznáme ako sťahovanie národov. Pravdepodobne vtedy bol Dlhý val prelomený a na mnohých miestach spálený. Následne Rimania opustili svoje pozície aj na hranici Limes Romanus.
Ochrana územia za valom Rimanmi pred nájazdníkmi
Ale stále sú to iba dohady, písomnosti z tej doby sa o našich valoch nezmieňujú, a naši archeológovia tiež nepovedali rozhodné slovo. Aj preto, ako s obľubou hovorieva spisovateľ Pavel Dvořák:
„A možno to bolo všetko inak!"