Vyčíňajú i pomáhajú: Na Slovensku žije okolo sedemsto bobrov. Je to veľa či málo?
Bobor je zákonom chránené zviera.
Keď v posledných desaťročiach na naše územie zavítali bobry, mnohí to brali ako senzáciu. Pritom ešte začiatkom predminulého storočia na Slovensku tieto hlodavce žili, kým k tomu neprispel človek svojimi záujmami, či už lovom, alebo pretváraním krajiny. Dnes u nás žije okolo sedemsto bobrov. Je to veľa či málo?
„V Eurázii zostalo začiatkom 20. storočia len okolo tisícdvesto jedincov, ktoré prežili prenasledovanie človekom. Po tom, čo ich začali v minimálne dvadsiatich štátoch vypúšťať znova do prírody, ich na našom kontinente žije okolo 700–tisíc, z toho približne tisícina na Slovensku. Ich návrat sprevádza prirodzená kulminačná krivka rastu populácie. Napríklad na dolnom úseku rieky Moravy začala krivka početnosti už klesať, no pri Malých Karpatoch postupne stúpa a dá sa predpokladať, že podobný model zažijú aj iné toky, napríklad Váh či Orava,“ vysvetľuje Ing. Dušan Valachovič, riaditeľ správy CHKO Záhorie, a zdôrazňuje, že bobry na nových územiach zažívajú boom, nebude to však trvať donekonečna. Krivka početnosti by mala v jednotlivých oblastiach Slovenska citeľne klesať po dvadsiatich až tridsiatich rokoch po znovuosídlení.
Rodinný typ
Tieto najväčšie európske hlodavce k nám doputovali z Rakúska, sú to potomkovia populácie založenej v roku 1977 na rieke Dunaj v úseku Eckartsau poniže Viedne. Tento hlodavec, ktorého naši predkovia účelovo považovali za rybu, je pozoruhodný nielen svojou vytrvalosťou, ale i zmyslom pre rodinu. Rodičovský pár žije celý život spolu, ak samička zahynie, samček zostáva do konca života sám. Ak však zahynie samček, samička si často nájde náhradu, pretože má zakódované, že musí byť každý rok oplodnená. Ročne máva štyri – päť, niekedy až šesť mladých. Keď sa však teritórium zahustí, rodí menej mláďat.
„Bobria populácia si vlastnú veľkosť limituje autoreguláciou. Jedným z jej hlavných mechanizmov je teritorialita. Veľkosť bobrieho revíru závisí od vodného biotopu a potravinovej ponuky. Pri silnom raste populácie sú bobry nútené posúvať hranice revírov bližšie k sebe, čím sa im zmenšuje plocha revírov. Populačný tlak sa prejavuje aj pri rozmnožovaní a individuálnom raste,“ pokračuje.
Stres z hustej populácie ovplyvňuje napríklad dorastanie mláďat, zvyšuje chorobnosť a úmrtnosť, úbytok hmotnosti i ich telesnú veľkosť. Pri veľkej hustote majú potulujúce sa bobry malú nádej nájsť si voľný revír. Bobry sú veľmi bojaschopné, svojich kolegov z obsadených revírov agresívne vyháňajú a úmrtnosť je aj v dôsledku infekcií v ranách zreteľne vyššia.
Chutí im mäkšie drevo - používajú ho ako stavebný materiál, kôrou sa živia.
V prípade, že bobry svojou činnosťou spôsobia škodu, možno požadovať odškodné od štátu, samozrejme, v rámci platnej legislatívy SR. „Na rozdiel od škôd spôsobených napríklad poľovnou zverou, ktorú majú uhrádzať užívatelia poľovného revíru, má prijaté presné postupy a podmienky. Nakoľko ide o finančný zdroj, neraz sa stretávame aj s pokusmi o jeho zneužitie,“ upozorňuje.
Cestuje po vode
V súčasnosti je u nás bobor chránený a na prvý pohľad sa zdá, že nemá prirodzeného nepriateľa. „Nie je to celkom tak, pretože vo funkčnej krajine, akou je napríklad horná časť povodia Laborca či Cirochy, početnosť bobrov ovplyvňujú veľké šelmy ako vlk či medveď. Rozdiel medzi prvým obnoveným výskytom bobra na Záhorí a severovýchode SR je iba päť rokov. V oprávnených jednotlivých prípadoch umožňuje zákon udelenie výnimky na odstrel,“ tvrdí.
V posledných rokoch zaznamenali výskyt bobrov aj chatári z Košariska v Malých Karpatoch. Tamojší trampi tvrdia, že sa sem zrejme dostali po potoku z Lozorna, čo nie je nereálne. „Bobor pri kolonizovaní krajiny využíva riečnu sieť. To však neznamená, že by preň bola hornatina neprekonateľnou prekážkou, jednoducho prejde sedlom na druhú stranu hrebeňa. Košarisko gravituje do Borskej nížiny, čiže potok je najpravdepodobnejšia trasa,“ vraví Dušan Valachovič.
Bobor je nočné zviera, stretnúť ho cez deň sa podarí málokedy.
V tamojšej lokalite Pod Horvátkou si tieto hlodavce vybudovali v lese na potoku peknú, asi desať metrov širokú hrádzu, o ich prítomnosti svedčia novšie i staršie záhryzy – stromy ohlodané „na ceruzky“ i ohryzená kôra, ktorou sa bobor živí. Je to totiž bylinožravec a v žiadnom prípade neloví ryby, ako si to poniektorí myslia.
Dohoda nutná
Hoci mnohí na bobry pozerajú cez prsty, bobor je akýsi prírodný vodohospodár. Pomáha zadržiavať vodu v krajine, čo je v obdobiach sucha veľmi dôležité. „Uvádza sa, že každý dospelý bobor sa podieľa na odstraňovaní sedimentov z vody, a to v množstve až do 700 kg ročne. Bobrie zdrže sú teda čistiarňami vody, doteraz využívanými bez väčšej pozornosti vodohospodárov. Vďaka činnosti mikroorganizmov sú zachytávané ťažké kovy a vtekajúce znečistenie kyselinami a zásadami je neutralizované a ukladané na dno. Bobry svojou neustálou aktivitou spôsobujú miešanie vody a urýchľujú chemické procesy. Voda akumulovaná v zdrži lokálne dvíha hladinu podzemnej vody na okolitých pozemkoch,“ podotýka Dušan Valachovič. Bobry svojimi vodnými dielami zabraňujú erózii a dokonca vysádzajú vŕby, keď vŕbové prúty pozastrkujú do brehov. Na svoje stavby totiž využívajú čisto prírodný materiál a na rozdiel od človeka je ich činnosť pre krajinu omnoho citlivejšia.
Bobrie hrádze vytvárajú vhodné podmienky pre ďalšie živočíchy ako sú podenky, pošvatky, potočníky, vážky, kôrovce, ktoré žijú v stojatých vodách. Pribúdajú ryby a bobrie zdrže využívajú aj ondatry, srny, jelene a diviaky.
Ale nechceme ospevovať tohto hlodavca s ploským chvostom, ktorý vlastní jednu z najhustejších kožušín – až 50-tisíc chlpov na štvorcový centimeter. I keď to v dnešnej počítačovej dobe znie neuveriteľne, bobor je dôležitým článkom prírodného reťazca. A ako kedysi povedal kanadský zástanca bobrov Archibald Stansfeld Belaney: „Ak vybijeme bobry, rozbijeme reťazec.“ Preto to chce rozumný kompromis.
Zdroj: http://www.zivot.sk/clanok/19633/vycinaju-i-pomahaju-na-slovensku-zije-okolo-sedemsto-bobrov-je-to-vela-ci-malo
Miestný bobor je veľmi aktívny. Stav pred jeho príchodom si môžete pozrieť na satelitných záberoch. Aktuálny stav na foto v listingu.