Nápadným skalnatým vrchom s kaplnkami Krížovej cesty je nitrianska Kalvária. Z diaľky pripomína bochník chleba obhryzený z každej strany ľuďmi, ktorí potrebovali pre svoje domy a cesty množstvo kvalitného kameňa. Kameňolomy tu boli oddávna – najstaršie z nich otvorili na strane obrátenej k mestu, postupne k nim pribudli ďalšie aj z južnej strany. V ich stenách dnes môžeme nájsť veľa poučného o geologickej minulosti z obdobia druhohôr. K najstarším horninám Kalvárie patria tmavosivé až čierne vápence premenené na mramory. Len ojedinele obsahujú zvyšky fosílií – úlomky ľalioviek, ramenonožcov a lastúrnikov. Približný vek hornín je 204 miliónov rokov, čo zodpovedá najstaršiemu oddeleniu jurského útvaru. Môžeme ich nájsť v skalkách juhovýchodne od vrchola Kalvárie nad Stračou cestou. V jurských vápencoch bola v roku 1913 otvorená Lurdská jaskyňa na Stračej ceste. Tieto vápence sú o niečo mladšie, farebne svetlejšie, miestami aj ružové. Z fosílnych zvyškov obsahujú články ostnokožcov a belemnitov s pretiahnutými schránkami podobnými cigarám. Farebne najpestrejšie sú vápence strednej jury staré približne 174 miliónov rokov. Tvoria kamenné lavice rozlične poprehýbané horotvornými tlakmi ružovej, červenej, fialovej, žltosivej a bielej farby v okolí kostola Matky Božej, pri dolných kaplnkách Krížovej cesty a južne od vrcholu Kalvárie. V minulosti sa v nich našli krásne biele, ružové a medovožlté kalcity, ktoré sú aj v zbierkach Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Okrem jurských hornín sú na vrchole Kalvárie horniny z obdobia kriedy, ktorých vek je okolo 130 miliónov rokov. Majú sivú farbu a množstvo rohovcov so zvyškami fosílií. Horniny kriedového veku so zvyškami ostnokožcov sú aj na severozápadnom okraji Kalvárie zvažujúcom sa do priľahlých ulíc. V období mladších treťohôr siahalo more aj k nitrianskej Kalvárii. Za spolupôsobenia tektonických procesov voda vyhlodala jaskynné dutiny s bohatou kvapľovou výzdobou. Jaskyne boli náhodne objavené v 50. tich rokoch 20. storočia, dnes sú však verejnosti neprístupné. K najznámejším patrí Jaskyňa v Stračej ceste dlhá asi 50 m a Jaskyňa pod vrcholom Kalvárie.
Kalvária je malou oázou prirodzenej, málo narušenej vegetácie priamo v husto osídlenom intraviláne Nitry, podobného prírodného významu ako Lupka alebo Zoborská lesostep v Zoborských vrchoch. Väčšinu plochy Kalvárie tvoria vzácne teplo a suchomilné (xerotermné) rastlinné spoločenstvá stepného charakteru, ktoré sa v minulosti využívali ako pasienky. V okrajových častiach, najmä na západnom okraji vrchu zdobia skalné zrázy spoločenstvá skalných štrbín a sutín. Na hrebeni popri Krížovej ceste a v okolí samotného vrcholu Kalvárie sú porasty značne zošľapávané návštevníkmi.
Keďže Kalvária bola v minulosti narušovaná ťažbou vápenca v miestnom kameňolome a navážkami, niektoré vzácne druhy tu vyhynuli. Už niekoľko desaťročí je nezvestný ranostaj pošvatý (Coronilla vaginalis), poniklec černastý (Pulsatilla nigricans), a tiež vzácna a ozdobná tráva zlatofúz južný (Chrysopogon gryllus), ktorý ešte našťastie rastie na Lupke. To, že tu kedysi tieto druhy rástli, vieme podľa starých údajov z 19. storočia, napr. od botanika Knappa, ktorý o ich výskyte písal ešte v roku 1863 z lokality Marienberg, čo bol starý názov dnešnej Kalvárie.
Kalvária je jeden z najkrajších výhľadových miest v Nitre. Z vrcholu je kruhový výhľad na dominanty mesta, Šibeničný vrch, celý hrebeň Zoborských vrchov od drážovského kostolíka cez Zobor až po Žibricu a ďalej Kolíňanský vrch. Na severovýchode za dobrej dohľadnosti vidieť aj vzdialené hrebene Tribeča, Pohronského Inovca, Vtáčnika i Štiavnických vrchov s najvyšším Sitnom (1009 m n.m.).
Zvetrávanie vápenca
Zvetrávanie je súbor fyzikálno-chemických, alebo aj biologických procesov, pri ktorých dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky (klasty). Tieto procesy sú často vzájomne previazané, aj keď v chladnejších podmienkach prebieha skôr fyzikálne a v teplejších chemické zvetrávanie. Zvetrávanie nemožno stotožniť s eróziou, to je len proces transportu zvetralinových úlomkov pôsobením vody, ľadu, vzduchu, alebo gravitácie. Rýchlosť a intenzita zvetrávania závisí od viacerých faktorov (tvrdosť horniny, poveternostné podmienky, času, atď.) a jeho konečným produktom je pôda.
Podnebie je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť chemických reakcií pri zvetrávaní. Zvýšenie teploty zapríčiňuje nárast rýchlosti, no na dokonalé zvetranie je potrebná aj prítomnosť vody. Preto napr. v púštnych podmienkach nedochádza k výraznejšiemu chemickému zvetrávaniu, nakoľko nad krátkymi obdobiami zrážok prevláda vyparovanie a rozpustené minerály majú tendenciu ukladať sa na povrchu, pričom vytvárajú kôry sadrovca a iných evaporitov.
Naopak, v tropických oblastiach, kde prevláda teplé a vlhké prostredie je chemické zvetrávanie rýchle a intenzívne. Dochádza k tvorbe oxidov a hydroxidov železa a hliníka a k ich odnosu zo zdrojovej oblasti.
Väčšina hornín je tvorená minerálmi s rôznym obsahom oxidu kremičitého (s výnimkou karbonátov). Ich odolnosť voči chemickým reakciám je závislá na ich štruktúre (usporiadaní jednotlivých tetraédrov). Minerály s oddelenými tetraédrami SiO4 (olivíny) sú najmenej odolné voči zvetrávaniu, naopak kremeň (prakticky čistý SiO2) je najviac odolný. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje rýchlosť chemického zvetrávania, je energia väzby medzi kyslíkom a inými katiónmi v štruktúre. Čím je nižšia, tým je rozpad väzby, a tým aj zvetrávanie rýchlejšie.
V miestach s veľkými rozdielmi medzi dennými a nočnými teplotami (napríklad púšte) sa horniny vplyvom tepla cez deň rozťahujú, kým v noci sa naopak zmršťujú. Keďže horniny sa skladajú z minerálov s rôznou tepelnou rozťažnosťou, aj toto rozťahovanie sa v rôznych smeroch líši. Kolísanie teploty potom spôsobuje medzi zrnami minerálov v hornine napätie, ktoré zapríčiňuje vznik mikro-trhlín. Tie sa postupne zväčšujú až sa hornina nakoniec rozpadne na jednotlivé zrná. Vzhľadom na to, že horniny sú všeobecne veľmi zlými vodičmi tepla, náhle ohriatie povrchu môže zapríčiniť postupné odpadávanie, či olupovanie vonkajších vrstiev (horninový blok vyzerá ako cibuľa). Podobne môže pôsobiť i prudké ochladenie.
Vplyv mrazu - vplyv nízkych teplôt sa prejavuje v oblastiach kde klesá teplota pod bod mrazu. To zapríčiní zmrznutie vody v rôznych puklinách a škárach a zväčšenie jej objemu a tým aj tlaku na okolie (podľa meraní až 21 MPa pri −22 °C). Tlak je často vyšší ako odolnosť horniny a preto zapríčiňuje jej rozpad. Podobný účinok má aj kryštalizácia niektorých minerálov z roztokov. Ak sa nasýtený roztok dostane do pukliny, začne sa kryštalizácia a ako minerálne zrná zväčšujú svoj objem, dochádza k rozrušovaniu horniny.
Opadávanie
Je uvoľňovanie a padanie úlomkov zo strmých skál. Pod skalami sa utvárajú úsypy - haldy úlomkov pod skalou, viac menších je blízko skaly, väčšie sa odkotúľajú ďalej. Kamenné moria sa vytvárajú náhlym rozpadnutím a zrútením skál napr. pri zemetrasení.
Ako na kešku:
Ak chcete logovať túto keš, odfoťte sa na Kalvárii v Nitre s vápencom (dobrovoľne). Tiež je potrebné zodpovedať nasledujúce otázky a odpovede poslať mne na e-mail v profile:
Stage1: N48°17.856 E018°05.406
Q1 Je možné pozorovať procesy zvetrávania (praskliny, pukliny, diery) na vápencoch pod borovicou?
Q2 Pozoruj vápence a popíš mi ich farbu a odtieň?
Stage2: N48°17.833 E018°05.377
Q3 Pozoruj vápence v tejto oblasti. Okrem chemického zvetrávania je možné vo väčšej miere pozorovať aj biologické. Popíš čím a ako vzniká?
Stage3: N48°17.815 E018°05.353
Q4 Z tohto stageu nahliadni dolu do priepasti a na vápencovú stenu na pravo a napíš či môžeš pozorovať proces opadávania?
Stage4: N48°17.767 E018° 05.395
Q5 Akú farbu majú vápence pri tomto stagei? Odlišuje sa od farby na stagei 1? Čím je to podľa teba spôsobené?
Q6 Nájdi vápenec s veľkým červeným srdcom a odmeraj jeho šírku v mieste nápisu. (presne)
Q7 Odmeraj nadmorskú výšku na súradniciach parkoviska a na vrchole kalvárie? Aký výškový rozdiel je medzi týmito dvoma stageami?
Q8 Dobrovoľná úloha, pridaj fotku z ktoréhokoľvek miesta kalvárie, ktoré ťa zaujalo.
Keš kludne logujte, nemusíte čakať na potvrdenia správnych odpovedi. Ak odpovede budú nesprávne, alebo neúplne, budem Vás kontaktovať emailom. Pokiaľ Váš email nepríde do 3-och dni po logu, log bez upozornenia mažem.
Pamätajte bezpečnosť a opatrnosť je na prvom mieste. Dajte pozor na vaše ratolesti, aby sa vám nezatúlali k okraju... Nechoďte až k samotnému okraju nie je to potrebné a môže sa šmýkať.
How to log cache:
To log this cache, take a picture at the coordinates (on a voluntary basis). You also need to answer the following questions and answers to email me in the profile:
Stage1: N48°17.856 E018°05.406
Q1 Is it possible to observe the processes of weathering (cracks, holes) on limestone under the pine?
Q2 Observe the limestone and tell me their color and shade?
Stage2: N48°17.833 E018°05.377
Q3 Watch limestones in this area. Besides chemical weathering, it is also possible to observe biological weathering. Describe how does it arise?
Stage3: N48°17.815 E018°05.353
Q4 From this stage, look down into the abyss and on the limestone wall to the right and write if you can observe the descent process of rocks?
Stage4: N48°17.767 E018° 05.395
Q5 What color are limestones at this stage? Does it differ from color on stage 1? What is it caused?
Q6 Find a limestone with a large red heart and measure its width at the place of the inscription. (Exact)
Q7 Measure the altitude at the coordinates of the parking and at the top of the calvary? What height difference is between these two stages?
Q8 A volunteer task, add a photo from any place of the calvary that interested you.
Feel free to log this cache. You do not need to wait for permission to log. If your answers are not correct, incomplete, I will contact you by e-mail. But if your e-mail is not coming to me within 3 days from your log, I will delete your log without notice.
Remember safety and caution is first. Watch out for your little ones so they do not get of the edge ... Do not go to the edge itself, it is not necessary and it can be sliding.
