Potulky krajinou ma zase raz priviedli na veľmi zaujímavé a bohaté miesto. Havranova skala, alebo Rabenštein (ako sa toto miesto nazýva) je najrozsiahlejší a najhodnotnejší pozostatok stredovekého baníctva v okolí Banskej Štiavnice. Podľa istých zdrojov sa ťažba na tomto mieste datuje až do 15. storočia, podľa niektorých názorov je to tu celé ešte staršie.
To, čo sa tu ťažilo je najmä zlato. Zlato sa teda dostalo na Zem po mohutnej explózii a stalo sa súčasťou povrchu v rôznych hĺbkach. Vďaka extrémnym podmienkam, ktoré sprevádzali vznik zlata, ho nie je možné vyrobiť pri bežných podmienkach na Zemi a aj preto je také vzácne.
Získavanie zlata tu, v okolí Rabenštejnu prebiehalo veľmi dávno. To, čo tu však máme pred očami je banská činnosť najstaršieho kalibru v širokom okolí, zabudnite na nejaké stroje. Všetko tu na okolí svedčí v takzvané ohňové dobývky.
Blog Ivana Karstena informuje, že "v rudnom obvode Štiavnických vrchov sa nedochovalo veľa podobných pamiatok odkazujúcich na používanie sádzania ohňa pri razení chodieb a dobývaní žíl. Staršie dôkazy o sádzaní ohňom zotrela mladšia stredoveká a novoveká ťažba pri návratoch ťažiarov do starších dobývok. A práve preto je toto miesto také vzácne, stojíte tu na veľkom kuse štiavnickej histórie.
V krátkosti si zhrňme postup: V páse žily, ktorá sa mala dobývať sa na železné rošty nakladie hranica suchého tvrdého dreva. Na konci šichty pred víkendom sa to celé zapáli a po návrate v pracovný deň sa popol oddelí od vypálenej hliny a kúskov rudy. Popraskaná vypražená ruda roztrhaná vnútorným pnutím v tvare väčších alebo menších lupienkov sa poosekáva čakanmi a želiezkami až na celistvú skalu, pozornosť sa venuje aj stropu vystavenému pôsobeniu horúcich spalín, pár a kyselín z dymu.
Steny štolní ani dobývok väčšinou nenesú známky kresania, pretože železné nástroje, nech už boli akokoľvek kalené, v kremenci zlyhávajú. Napriek alebo práve vďaka tomu sú steny ohňom razených chodieb a steny dobývok až neprirodzene hladké, ako keby omietnuté. V strope ohňom razených chodieb sú početné známky opálenia a očadenia hornín, ktoré nezotrela ani poltisícka rokov od ukončenia používania ohňa na razenie a dobývanie," informuje blog a vieme to tu vidieť aj na vlastné oči, na súradniciach stage 2 a tiež v štôlni kúsok odtiaľto. Dobývky a štolne razené po žile Rabenštein sú nepochybne razené sádzaním ohňa, v rozsahu aký v dochovaných baniach v oblasti Štiavnických vrchov nemá obdobu.
Sádzanie ohňa je najúčinnejšie v silne prekremenelých horninách a práve s takými horninami tu máme dočinenia. Tieto horniny v okolí Rabenštejnu tvorí silne prekremenelý granodiorit. Samotné žily sú tvorené prevažne bielym húževnatým kremeňom.
Nuž a práve tento kus histórie je ešte okrášlený o neuveriteľný výhľad, ktorý sa nám naskytne po príchode na výchozie súradnice tejto Earthcache. Dúfam, že Vás téma zaujala a ak áno, viete si viac prečítať na blogu Ivana Karstena.
Poďme teraz na samotné otázky k tejto Earthke. Navštívte najprv výchozie súradnice, následne stage 1, od ktorého sa opatrne popri skalách dostanete na stage 2, to je môj odporúčaný postup. Vstup do samotnej štôlne neodporúčam a preto je na vlastné riziko. Dá sa tak však učiniť len kúsok od súradníc stage-u 2.
1. Pozorne sledujte horniny na stage 1. Sledujeme silno prekremelý granodiorit. Má táto hornina viditeľné zrná a ak áno, tak akej hrúbky? Ako by ste popísali jej vlastnosti?
2. Na stage 2 sledujte, ako je táto hornina popraskaná. Čím to podľa Vás je a ako by ste opísali jej vlastnosti na tomto mieste?
3. Na východzích súradniciach odmerajte nadmorskú výšku a taktiež odhadnite rozmery tejto plochy z ktorej sú pekné výhľady. Dávajte si veľký pozor, aby ste nepadli dole, nie je tu zábradlie - nelezte tak ku krajom a nepúšťajte sem deti bez dozoru.
4. Stredoveké ohňové dobývky vyžadovali prekremenelé horniny - prečo bola prítomnosť kremeňa dôležitá a ako napomohla ohňovým dobývkam?
5. Pripoj k logu pekné fotky z tohto zvláštneho miesta. Povinné je pripojiť aspoň jednu fotku.
Ďakujem Vám za návštevu tohto miesta a prajem pekné zážitky pri odlove!
Všetky fotky v listingu sú od Ivana Karstena.